cool. ja som behal s Qarkovým dotazníkom asi pred 3/4 rokom, a to som za 4 hodiny oslovil 4 slečny a ani jeden kontakt som si nevypýtal .

tyjo ged - z ceho si uzoudil ze Avi to mysli ze
-je to vagni hodnoceni
-je to od hlupakou
-popr. jeste ze patri ignorovat
?

Nekonštruoval som presnú analógiu. Môj postup by sa formálne dal zhrnúť aj slovami "pláclo som, čo ma napadlo" :-D.

Třeba, že sem zahleděný sám do sebe, neposlouchám a tak (to bylo asi 3 roky dozadu). Ale když na to došlo příště tak sem se v té druhé části (je vždy kladná a záporná část) dozvěděl pravé opaky, takže sem na tom asi zapracoval. A jakože sem se snažil. A navíc sem nebyl ve skutečnost tak sebestředný, ale neuměl jsem konverzovat jinak než povídáním o sobě... ne že bych chtěl, ale jinak jsem to neuměl... a to se hodně změnilo. Naučil jsem se ptát na detaily, poslouchat odpovědi a dál téma rozvíjet a to bylo dost zásadní IMO.

Tiež mám rád také vágne hodnotenia od hlupákov. Napr. moja babka mi tvrdila, že som "strašný egoista", keď som mal asi 10 rokov. Za nič na svete som z nej nemohol vypáčiť, prečo. "Tak si trhni", povedal som si. "Ty altruistka". A okrem toho som rád, že som egoista (v mnou presne chápanom zmysle). Byť len altruistom je choré.

Já doufám, že se to tu nezvrhne pod náporem "neřikejte, že jste tragédi" příspěvků.

Já sem s tim taky měl problém, že mi od mala všichni "lhali", jak sem užasnej, chytrej a super, a pro mě to pak bylo nehezky probuzení, když sem zjistil, že zbytek světa má opačný názor. Mě vždycky nejvíc pomohli takový seance s lidma se kterejma sem se třeba poznal, trošku a pak sme se někde připili Pak sem se dozvěděl i co sem nechtěl vědět

A nebo co sem zažil pár anonymních "psycho"her Jakože napište anonymně o každém, co si o něm myslíte. Ale vždycky to vyžaduje otevřené lidi, kteří se nestydí za to, co si myslí. A nedá se to dělat s puberťákama (ale to je snad jasný).

Pochlub se, čím ťa tvoji kamaráti počastovali... A nech je to niečo poriadne "mastné"; žiadny odvar .

Nevedel som, že approach anxiety majú aj dievčatá .

Ženy tak okolo tridsiatky zúfalo hľadajú priemerného frustrovaného úbožiaka ...

No vidíš takže konečně tvoje šance

No to si sa ma teraz dosť dotkla. Nebudem kôli tomu v noci spať.

Podle mě je to tim, co říká gammarus, že čím je holka starší, tím spíš jí zajímá, co má kluk v hlavě... na druhou stranu tohle nemusí vyjít vždycky...

Ženy tak okolo tridsiatky zúfalo hľadajú priemerného frustrovaného úbožiaka, s ktorým by mohli byť po zvyšok života a za jeho chrbtom si užívajú s baličmi. Keď je holka mladá, ešte si takého hľadať nemusí, lebo má dosť času. Nič to nemení na tom, že dievčatá priťahujú alfa samci.

No ak by si sa aspoň spýtal, bol by som Ti veľmi vďačný A dík za urývok, inšpiratívny Tak daj vedieť čo na to povedala, snáď ťa to neobťažuje Thx

Poslal som jej mail. Uvidíme, ako zareaguje.

[Edit] Žiadosť zamietnutá.

[NIE]

Naskenovať to pls nemôžeš?

Nerád by som to robil, lebo by išlo o vynesenie materiálov, ktoré sú určené výhradne pre účastníkov kurzu. Pripravila ich osobne lektorka a bolo by to asi porušenie autorského zákona. Ak ale chceš, môžem sa jej opýtať na elektronickú podobu. Určite ju bude mať. No či mi ju dá, keď jej poviem, že to chcem poslať jednému kamarátovi, to neviem.

Citácia z materiálov:
III. "Symfonieta"
Zmapujme si opäť situáciu, premyslime si, či vyhovieť chceme alebo nie. Zvážme empaticky, že náš najbližší a milovaný človek tlačí a vydiera, pretože možno svoju situáciu inak zvládnuť nevie. Nenechajte sa však z obavy zo straty lásky toho druhého zatlačiť do kúta a vyhovieť s tým, že budete prežívať nepríjemné pocity vy sami. Zvážte vopred aj možné kompromisy pre prípad, že by nátlak trval naďalej. Pokiaľ sa rozhodneme pre "nevyhovieť", tak v prípade naliehavého tlaku máme k dispozícii techniku:

0. NIE, ja ............ NECHCEM
1. Vyjadrenie REŠPEKTU - orientácia na TEBA ako partnera (TY)
2. Empatia + dištanc od nepríjemných pocitov, ktoré mohly u partnera či partnerky vzniknúť
3. Orientácia na VZŤAH ako taký = odlíšenie prosby od vzťahu (MY)
4. Definitívnosť

Príklad: "Nie, ja NECHCEM ísť tento rok k tvojej mame na dovolenku. MÁM ŤA RÁD a urobím pre teba čokoľvek iné, ale toto NIE. Možno budeš SKLAMANÁ; vyvolať v tebe tieto pocity nebolo však mojim cieľom. Predpokladám, že táto záležitosť nebude mať vplyv na NÁŠ VZŤAH. K tvojej mame skratka NIE."

(SYMFÓNIA = orchestrálna hudba v cyklickej sonátovej forme; lahodne pôsobiaca zmes;
SYMFONIETA = malá symfónia)

Ešte moja poznámka:
Symfonietu používať výhradne pri kontinuálnych vzťahoch (veľa emócií), napr. priateľ+priateľka. Neprenášajte ju do iných, menej emocionálnych vzťahov, napr. pracovných, kamarátskych.

Podľa odbornej literatúry vzhľad muža hrá rolu, ale nie až takú veľkú, ako si väčšina mužov myslí. Ide o to sa dobre obliecť a byť udržovaný (nemyslím posilovňu). Mužom viac záleží na tvare tela u partnerky ako ženám.

[nie]

Materiály sú to z asertívneho tréningu (asertivita.cz). Mám ich iba v tlačenej podobe, ale zasa prepísať postup pre túto konkrétnu situáciu nezaberie viac než desať minút. Asertívny tréning bol celkom zaujímavý. Veľa ľudí sa na ňom dosť naučilo. Ja som bol značne tvrdohlavý, takže ma to čiastočne obišlo .

Základným problémom asertivity v praxi je, že ľudia si myslia, že ju vedia používať. Nevedia. Asertivitu si často zamieňajú s agresivitou. Napríklad sa hovorí, že asertívny človek musí vedieť povedať nie. To nie je celkom pravda. Asertívne jednajúci človek musí vedieť vyrieknuť čarovné slovíčko nechcem alebo chcem. A to už je pre väčšinu ľudí príliš ťažké. Ďalej, hluchosť k vlastným emóciám nepatrí k asertívnemu správaniu. Asertívne správanie by malo vyjadrovať tvoj pocitový stav, čo sa často dosahuje podávaním a prijímaním komplimentov a empatiou. Empatia je to, že dáš najavo, že chápeš pocity druhého, ale aj napriek tomu sa od nich dokážeš úplne dištancovať ("chápem, že to pre vás nie je ľahlé/vás to stavia do nepríjemnej pozície... ale ja trvám na tom, aby ..."). Atď, atď.

Čo sa týka riešenia situácie, ktorú si opísal v koreňovom príspevku, tu je môj názor: Miešaj sa do nej kľudne za podmienky, že tvoje vmiešavanie sa nebude vtieravé. Raď tomu, kto chce počuť radu. Pre toho, kto radu nechce počuť, je dobrá rada neporadiť mu. Je to v jej záujme. Keď nebudeš teraz zo seba robiť proti jej vôli samaritána, tak nabudúce ťa ona sama príde pýtať o radu. Keď je začneš vykladať, ako hlúpo sa chová (bez ohľadu na to, že sa tak objektívne chová), tak ju pmsn ťažšie presvedčíš o tom, že sa hlúpo chová.

Selektívne reagovanie na druhého je dobrý spôsob, ako byť leader smeru konverzácie. To, o čom hovoríš, definuje tému rozhovoru. Keď reaguješ selektívne, tak vlastne meníš (alebo upravuješ, zužuješ) tému rozhovoru. A ak náhodou s tebou nediskutuje zrovna flameami podkutý diskutér, tak si zmenu témy nemusí ani všimnúť. Keď niekoho kompletne ignoruješ, prestane po čase komunikovať (= žiadna téma rozhovoru). Na záver ešte dodám, že ignorácia je v niektorých prípadoch pre mňa jediná cesta, ako si zachovať svoju duševnú integritu s niektorými internetovými diskutérmi alebo aj živými ľuďmi.

Ahoj R3v,

ja by som priateľke odporučil asertivitu. Za prvé, môže svojho priateľa ignorovať, pokiaľ porušuje dohodnuté pravidlá. Nikto nie je povinný sa dostávať do emocionálnej nepohody, ktorú mu spôsobuje druhý svojou komunikáciou. Ignorancia je killer - proste vypnúť mobil/ignorovať číslo a doma nič nevysvetľovať - pokiaľ by sa kôli tomu do nej navážal, ignorovať ho.

Iná cesta je asertivita, tj. perzistentné opakovanie pravidiel, ktoré si nastolila. To už je ťažšia cesta, lebo sa treba viac ovládať, aby sa emocionálny nepokoj nepreniesol z jej priateľa na ňu. Možno trochu zadrem, ale mohlo by to vypadať nejak takto:
1. NECHCEM, aby si mi najbližších X minút volal...
2. CHCEM, aby si vydržal, kým sa vrátime...
3. ? (už sa nepamätám)
4. Náš vzťah to nijak neovplyvní,... (dôraz na "MY")
(Negarantujem správnosť tohto riešenia, lebo som sa poctivo neučil a materiály mám momentálne nedostupné.)

Ak by si mal záujem, môžem ti to zistiť aj presnejšie. Materiály budem mať k dispozícii za dva dni, stejne sa to budem musieť naučiť naspamäť. Ignorancia je moje (mnou vymyslené) riešenie. Funguje vždy spoľahlivo a nemá negatívne vedľajšie účinky. Pokiaľ selektívne ignoruješ správanie, ktoré je pre teba neakceptovateľné, druhý veľmi rýchlo pristúpia na tvoju hru a začnú s tebou jednať tak, jak im ty dovolíš a nie tak ako si oni ľubovoľne zmyslia.