No zasa aby to nezobrala tak že sa vtieram a že ju kontrolujem, alebo niečo na ten spôsob. Ale to bude už posledný krát čo niečo skúsim... potom podám svoju písomnú rezignáciu a hotovo. Lebo snažiť sa ďalej by to aj tak nemalo zmysel.

Nazdar bratia v zbroji
Nejaký čas som to tu neaktualizoval, ved ani podstate nebolo čo, s milou slečnou sa to nikam nepohýbalo.
Prešli Vianoce a prišiel Silvester. Nakoniec to skončilo tak, že ani ona ani ja sme zostali doma na Silvestra... ako chystalo sa niečo, chcela aby sme išli na nejaké disko aj s ostatnými známymi ale nejak som v tom momente nebol na telefóne, a nejak sa to zrušilo, a skončilo to ako som napísal vyššie. Aj som sa pokúšal ju niekam vytiahnuť, ale pozvať ku mne a aj to vyzeralo nádejne ale nič z toho nebolo, tak to dopadá keď sa niečo plánuje na poslednú chvíľu( aj tak si myslím, že keby mala nejaký záujem tak by išla, ale ona je dosť zásadová, čo sa mi už pár krát potvrdilo, ale aj tak). Nakoniec som sa zobral auto, a išiel za nou, prekvapiť ju aj sa podarilo, pokecali sme, konečne som jej dal tu maličkosť čo som jej kúpil k narodeninám  , aspoň, že ju to potešilo. Neskor ako sme sa rozprávali tak povedala, že som ju milo prekvapil a že to bola jediná pozitivita vec na Silvestra. Už sa z nej dostalo aj to že ona nieje sama preto lebo chce ako to bolo predtým ale že ju nikto nechce, lebo  je dosť náladová a že nikto s nou nevydrží. Mam jeden taký plán, ona ide niekedy v blízkej dobe do Prahy za kamoškou, ja tam mám tiež naplánovanú cestu(ako bývali obyvateľ tohoto mesta tam mam známych), ona o tom ešte nevie, viem kam majú aj naplánované isť. Takže moja otázka: Mam ju tam prekvapiť, alebo jej radšej dopredu povedať že tam idem a uvidím jej reakciu? Ak by som to mal zhrnuť to čo sa deje medzi mnou a ňou je čisto kamarátsky vzťah z ktorého nikdy nič viac nebude, to iba taký postrech. Majte sa.

Na to, že by ti úprimne povedala, že sa s tebou nechce stretnúť, by som sa moc nespoliehal. Možno si iba kamarát na písanie a nechce ti "ublížiť" tak si radšej bude vymýšľať výhovorky a dúfať, že ťa to prejde. Podľa mňa to nieje logické, ale čím ďalej tým viac si myslím, že ženy takto premýšľajú.

Nakoniec sa ta nedeľa vysvetlila, mala nejaké osobné problémy. Hlavne je, že sa ospravedlnila a v piatok by sme mali isť na disco. No uvidím.
Ja som tu sice nepovedal jednu asi doležitu vec, ona ma po rozchode(nejaký mesiac a kusok to je). A minule ako sme si písali mi napísala: milovat nechcem nikoho. Trochu vytrhnuté z konceptu, ale v skratke išlo o to, že ked jej napísala kamarátka tak jej automaticky tej kamaratke, vyhodilo jej poznámku na ICQ že Milujem ťa, tak sa ma pítala či to píše aj mne, ja že nie a potom sme to ešte skušali či sa to nenápiše, ale nakonec ked sa ma znova opítala či mi to napísalo tak som jej napísal:  nič, stále ma nemiluješ. A dostal som po chvíli takú odpoveď. Veď hodím to sem:
Rozhovor:
Ona: A teraz?
Ja: nič
Ja: stále ma nemiluješ
Ona: ja som z toho jelen
Ona: nee ja som tam mala vraj stare info a ukazovalo to kamoške - mesiac po rozchode
Ona: a milovať nechcem nikoho

Sice som som mal začať trochu rýpať, že prečo ale viem čo by napísala, že nechce nejakého žiarlivca ktorý jej bude hovoriť ako sa ma chovať a čo robiť.

Podľa mňa keď mu jasne ukážeš že máš záujem, tak ho to možno rozhýbe, nabere trochu viac sebavedomia a prejavy ten záujem aj on.

Tak dnes to dopadlo následovne, nikde sme spolu neboli, celý deň mala vypnutý mobil a aj keď ho okolo pol jednej zapla, dva krát zazvonil a potom ma zrušila. Ak sa ozve som zvedavý na vysvetlenie, aspoň keby poslala nejakú sms alebo niečo, že dnes nemôže pochopím, síce by ma to sralo ale pochopím, takto ma jedine naštvala. Myslím, že Mr.LiWu  mal pravdu, som iba kamarát cez telefón. Keby teraz zavolala ani neviem čo jej mam povedať, ako sa mam zachovať.

Tak ten darček som už vyriešil, takže dnes jej ho pri vhodnej príležitosti dám. Ale stále neviem prečo ale jednoducho mám taký feeling že už od začiatku som braný ako kamarát, aj keď si voláme každý deň, dlhe rozhovori su to, ak nevoláme spolu tak píšeme na ICQ(ale podla mňa to dosť kazím aj ja sám, lebo keď mám vypité tak píšem veci ktoré sa tak často nehovoria, alebo na ktoré nemám odvahu). Bojím sa toho že ak niečo skúsim, tak z toho nič nebude a aj to kamarátstvo pôjde ako sa hovorí pod kytky a to by som nerád. Ja viem mal by som sa rozhodnúť či chcem kamarátku alebo radšej niečo viac. Je lepšie sa jej pri vhodnej príležitosti povedať ako to vidím ja a ako ona, jednoducho sa o tom porozprávať a tak, alebo radšej nič nehovoriť a skúšať? Lebo by to vyriešilo dosť veci, ako myslím na nu skoro stále a mam ju rád, preto myslím že úprimnosť by bola vhodná. Ved ako to dopadlo, dám vám vedieť.

Tak stala sa taká vec, niečo sme si písali a ona že v sobotu ide kamaratke na oslavu, horšie je to že je to tá sobota kedy sme mali is spolu von, tak som jej napísal že čo bude s tou sobotou a ona že na to zabudla, a a že či sa nehnevam a podobne, ale sama navrhla iný den, tak sme sa nakoniec dohodli na nedeli že pojdeme spolu na trhy. Čo si o tom myslíte? A mala pred nedávnom narodeniny ešte sme sa zatial odvtedy nevideli, myslíte že by bolo vhodne jej niečo kupiť nejaku drobnosť(plazmovu telku )? Ako sme v kontakte každy den,  ale jednoducho neviem ako na tom som u nej.

Nazdar.

Dlho som už sem nepísal, ale už neviem ako na to a čo si mam o tom myslieť a či to ma vlastne zmysel.
Takže situácia je asi takáto, poznáme sa spolu asi tak štvrť roka, sice sme sa moc často nevideli, iba zo začiatku nejaké tie dva týždne, potom už bol väčšinou iba telefonický kontakt. Je to tak pracujeme v tej istej firme, len každý niekde inde, týždňovky a tak. podstate nás delí tak max. 120 km. Telefonicky kontakt bol zo začiatku iba taký sporadický, ale poslednej dobe sa to zintenzívnilo, na každodenný kontakt a cca vždy tak pol hodinový. A už nie sú iba počas pracovnej doby telefonáty, typu že ako to ide v práci, ale aj po práci a už sa bavíme o už o všetkom možnom nie iba o práci. Myslím že si rozumieme, ale neviem či sa do toho oplatí ísť, v vzdialenosti by v postate nebol problém, jedine v tom že by sme sa mohli vídavať iba raz za týždeň a to cez víkend, telefonický kontakt nieje problém, služobný mobil rieši potencionálny problém s vysokými účtami. Ak by vás napadli náznaky z jej strany tak asi nejaké boli alebo som si ich iba zle vyložil: napr: že keď si na ňu spomeniem nech zavolám aj cez víkend, keď jej zavolám tak mi povie že je rade že som si spomenul a že na ňu myslím, aj my povedala že je škode že sa nemôžeme vídať častejšie, sama si vypýtala ICQ a aj sa od seba píše nemusím ju ohlasovať. Rozhodol som sa že ju niekam zoberiem, pozvem, bohužiaľ bude sa to môcť uskutočniť až o dva týždne, čo ma serie, ale nič s tým nenarobím musím byť trpezlivý . Ona súhlasila, ale už viac sa k tej téme nevrátila. Teraz mi vŕta hlavou ako jej dať naozaj najavo že o ňu mám záujem, ale aby som ju zas neodradil mojou horlivosťou. Ako by som jej mal často volať, atď. Diky všetky za názory a postrehy, určite budú nápomocné. Dík. Cau

Tak taka mala aktualizácia je to cca 2 týždne čo som sa jej neozval a ona nič, jednoducho ako keby ani neexistovala., vie, že som nastúpil do novej prace a ani ju nezaujíma čo a ako.  Teraz by ma zaujímalo, čo teraz? Myslím, že to kamarátstvo nemá cenu, najlepšie bude kašlať na to a už sa neozvať.

Máš pravdu, teraz to nechám tak, na budúci týždeň nastupujem do prace, tak asi ani nebude čas. Len najviac sa bojím toho, že ona neurobí preto nič, ale možno sa mýlim.

Nazdar. Toto fórum som objavil práve dnes, tak som sa rozhodol, že sa opýtam na Váš názor.
Mám taký problém s jedným dievčaťom, no... nie je to ani tak problém ako situácia čo nastala. To, že z toho bližší vzťah nijaký nebude to mi je jasné, ale poviem Vám ako to začalo.
Zoznámili sme sa v práci v zahraničí, ona tam prišla na školenie ja som v tej firme pracoval. Ako to tak býva keď sú blízko seba dve skupiny Slovákov a Čechov v zahraničí tak niečo spolu podniknú. Nijak inak to nebolo ani tam, boli party, išli sme ako partia von a tak, jeden deň sa uskutočnila taká neplánovaná party, mala skupinka ľudí tak 5-6, ja som tam nebol(nemal som náladu a bolo mi zle). Skončilo to tak, že prišli za mnou do izby a začalo sa piť a na koniec som s ňou skončil v posteli(ani ja ani ona sme neboli nejako maximálne opitý, ale tak do nálady), ale nič nebolo(muchlovačka a tak).V noci ako odchádzala sme sa pekne sladko rozlúčili. Na druhý deň som čakal aspoň nejakú reakciu na to čo sa stalo, pohľad, úsmev, ale nič jednoducho som pre ňu neexistoval. Tak som to začal skúšať, pozýval som ju von na prechádzky, jednoducho aby sme boli spolu, vždy bolo niečo z jej strany čo tomu zabránilo. Potom bolo pár situácií keď som sa s ňou o tom ako tak porozprával, ale aj tak to bolo na nič. Keď som sa vrátil zo zahraničia domov, a ona išla naspäť do Prahy, stále sme si SMSkami písali, ale typu ja najprv napísal a ona odpísala a tak to je až do teraz. Boli sme spolu na káve, na pizze a tak(myslím že si dobre rozumieme, ale neviem aký ma postoj ona ku mne, či na tie stretnutia chodí preto že chce alebo iba preto... nazval by som to súcit, pretože v Prahe zatiaľ skoro nikoho nepoznám). Mal som sa sťahovať do Prahy a chcel som to s ňou vyriešiť, či ma naozaj zmysel sa snažiť keď ona je voči mne dosť pasívna. Vyplynulo, že ona chce, aby sme boli iba kamaráti, že jej to tak vyhovuje. Lepšie povedané, že môžeme byť najviac kamaráti(a to napísala v SMS, doslova). OK... tak kamaráti, ale podľa kamaráti si niekam zájdu na kávu alebo tak, ale z jej strany to je stále pasívne, pokiaľ sa neozvem ja tak ona sa neozve, na SMS mi prichádza odpoveď tak 2-3 hodiny a v poslednej dobe keď ju niekam pozvem, tak vždy je niečo prečo sa to neuskutoční.
A teraz by som rád vedel, čo si o tom myslíte a vôbec má zmysel udržovať také "kamarátstvo"? V Prahe moc kamarátov nemám, pretože som sa sem práve presťahoval a "kamarátov na polovičný úväzok" mám dosť a tých na ktorých sa môžem spoľahnúť je veľmi málo. Dik za vaše názory.