Vyvolená, osudová... to sú silné slová

ak si si istý tým čo hovoríš, ale naozaj istý (nie len že si rozumiete a pod.), tak bojuj. Keďže po roku a pol sa ti na ňu nepodarilo zabudnúť tak ti aj celkom verím. Ukáž jej svoju silu a odvahu zotrvať, psychickú silu. Dobre ti radia aby si sral na kamarátstvo, tým sa len uspokojíš s málom a ukážeš svoju slabosť. Sama sa ťa pýtala ako sa cítiš, dúfam že si jej nepovedal že zle. Ale ak ju budeš teraz len ignorovať môže to u nej vyznieť akože sa ju snažíš dostať z hlavy, nie typický efekt že si hodnotný muž a ona je tá pod tebou. Pretože už si s ňou nejaký čas bol. Drž si teda chvíľu odstup, ale postupne ju musíš dokopať k tomu aby si uvedomila o čo prichádza, ako hovorí joei.
Celé to zober ako jeden veľký boj kde držíš v ruke meč a čokoľvek o čom vieš že stojí medzi tebou a ňou rozmetaj na kusy... možno to znie ako z rozprávky to nepopieram ale podľa mňa keď to máme v sebe zakorenené už od detstva tak niečo na tom bude. Z tak mála informácií si netrúfam hádať v čom mohol byť skutočný problém. Zisti si čím jej pomotal hlavu ten bývalý a jednoducho buď ešte lepší. Nebude to hneď, a nemusí to nakoniec ani dobre dopadnúť. Preto si buď naozaj istý tým čo spomínam v prvej vete, aby tá bolesť za to stála!
S pozdravom Martin