D9: karma hore za trafený klinec po hlavičke. V konečnom dôsledku som si na to prišiel sám, len som to asi potreboval napísať.

Mno ono je to asi z každého niečo. Súhlasím, že je to väčšinou problém chlapa, keď nemá holka chuť na sex. Lenže keď ju nemá ani ten chalan, tak potom sa zákonite nesnaží. S tou prácou je to tak, že robí denné aj nočné. Trávime spolu dosť veľa času. Ja robím z domu, takže keď ma ona voľno a nespí zrovna, prípadne nejdem ja niekde von, tak sme stále spolu. A bol už aj sex cez pracovnú dobu, to je hrozne dobrá vec, len sa to nedá robiť pravidelne V tom, že by sme nešli na nejakú prechádzku tiež, nie je problém, vonku trávime dosť veľa času. Ono je to skôr tak, že keď už sme spolu, tak sa snažíme robiť kadejaké veci a na ten sex sa akosi zabúda. Kedysi som mal taký problém, že som sa pri babe nemohol urobiť. Samozrejme kvôli tomu, že keď som holku nemal, tak som si to robil sám a potom keď sa náhodou nejaká vyskytla zrovna vtedy, že som bol tak deň po tom, akosi neostali sily.

Čo sa týka tejto holky a sexu, presne viem, čo mám robiť, aby sme to skúsili nejako vyriešiť. Práveže pri nej sa spravím takmer stále a je to prvá holka, pri ktorej som sa reálne aj urobil. Otázka však znela trochu ináč. Čo ak niekde existuje holka, ktorá ma natoľko vzrušuje, že mi ani nenapadne myslieť na po*no a budem nadržaný čakať, kedy si to s ňou budem môcť rozdať? Risknúť to a nechať holku, s ktorou si ináč rozumiem (ale nie je môj ideál) a ísť loviť zárezy s holkami, ktoré má fyzicky priťahujú a nechcem s nimi chodiť alebo radšej ostať vo vzťahu so skvelou holkou, s ktorou nám to momentálne trochu v sexe neklape a vonku sa obzerať a flirtovať s jebačkami, ktoré si ale bohužiaľ nemôžem zobrať domov?

Dosť milo ma prekvapilo, koľko ľudí tu reagovalo. Úprimne, nečakal som to. No a teraz k mojej dileme.

Mám taký pocit (a včera sme sa o tom po sexe aj bavili), že si veľmi dobre rozumieme, ale v tom sexe nám to akosi neklape. Často sa mi stáva, že sa pri nej neurobím. Má to 2 dôvody. Každý z nás ma na tom svoj podiel viny. Ona má takú pracovnú dobu, že ja nikdy neviem, kedy si zašukám. Ona mi sama povedala, že aj sama stratila chuť na sex. No a ja to potom riešim tak, že si to urobím sám a kvôli tomu potom zase nevládzem, keď som už s ňou. Ona si potom myslí, že ma nevzrušuje, čo nie je pravda, keďže je to pekná štíhla holka. No bohužiaľ fakt je aj ten, že to nie je môj "ideálny" typ baby a prirodzene vonku hľadám také, ktoré ten môj typ sú.

Ona sama mi už niekoľko krát hovorila, že má niekedy zo mňa pocit, že si chcem dať pauzu a že ona ma brzdiť v ničom nebude. Čiže de facto od nej mám povolenie, že keď chcem, môžem sa s ňou rozísť (alebo ako to ona volá dať si pauzu). Ona sa so mnou len tak nerozíde, nemá na to odvahu. Veľa krát mi už hovorila, že keby som sa s ňou ja rozišiel, ona by si už nikoho nenašla, že som jej prvý vážny chalan a predo mnou mala iba jedného, aj to len tak na 2 mesiace asi. Potom to zase príde všetko ľúto mne a keď vidím, aká je to ináč super holka, tak sa mi s ňou rozísť ani nechce.

Potom tu je ďalšia vec, ktorá mi v tom bráni. Ako som spomínal, žijeme teraz spolu v Prahe, ona by bezo mňa nedokázala finančne prežiť a ja samozrejme nie som taká sviňa, že by som ju len tak vyhodil na ulicu. Iná situácia by bola, keby ma napr. podvádzala alebo by sme sa nemohli zniesť, ale je to vážne milá holka. Teraz vlastne kvôli jej práci zvažujeme, či ešte v Prahe ostaneme alebo sa vrátime naspäť na Slovensko. Ale ak by sme sa vrátili, tak asi až niekedy po lete, kedy nám končí nájom. No a keby sme sa teda povedzme rozišli tu v Prahe, tak aj tak by som nemal kam s nejakou inou holkou poriadne zájsť, keďže by sme zrejme bývali spolu.

Keď to teda zosumarizujem, tak rozumieme si, len v sexe to nie je ono. Možno je to tým, že ja si často predstavujem, aké to bolo s inou holkou, s ktorou som kedysi spal, alebo aké by to mohlo byť s nejakou inou, ktorú som v ten deň stretol. Prípadne niekedy radšej dám prednosť tomu, pozrieť si po*no ako ísť si s ňou zašukať. Niekedy mám pocit, že som na tom závislý.

Toľko k Av4, že prečo by som sa s ňou mal rozísť. Ďalej k tomu, že mám vo vzťahu naboostované sebavedomie. No čiastočne to je pravda, ale nie je to úplne tak. Nikdy som nebol nejaký super borec na club game, vždy sa mi lepšie zoznamovalo niekde inde. Napr. aj na street game. Vadí mi ten hluk, ktorý je v klube a to, že tam poriadne nikomu nerozumiem. Teraz sme boli v sobotu s kamošom v Lucerne a dal som len tak jeden approach, holka ma zrušila. Skôr mi ale asi nerozumela a ja som vlastne ani poriadne nerozumel, čo hovorila ona, len som pochopil, že vôbec nemá náladu baviť sa. Skôr by som povedal, že človek vo vzťahu akosi nemá veľmi potrebu robiť approach a keď ho aj spraví, tak mu je úplne jedno, že ho tá holka pošle do prdele.

Zo srdca sú najlepšie zážitky. To je pravda. Ja si tiež tak hovorím, že keď mám s niekym byť, tak by to malo byť aspoň z 90% ono. Zatiaľ teda vôbec nie som rozhodnutý, čo s tým spravím, možno si ja potrebujem vyriešiť svoju sexualitu, možno že to chce byť vo vzťahu viac otvorený v sexe a rozprávať sa o tom, menej pozerať po*no. Možno by všetko tá pauza vyriešila, ja by som si možno uvedomil, že je ťažko nájsť takú dobrú holku a možno by som ani nehľadal a začala by mi po pár dňoch chýbať. Ťažko povedať, zatiaľ ju nechcem stratiť.

Ahojte, po dlhšej dobe som tu znovu zavítal. Chcel by som sa vás spýtať na názor.

Nedávno som oslávil 30. narodeniny, takže asi by som skôr privítal názor od starších kolegov, ale samozrejme môžu sa vyjadriť aj mladší. Som s priateľkou už takmer 2 roky. Ona má 27. Všetko je v poriadku, rozumieme si, bývame spolu v Prahe. Len mám dosť často taký pocit, že ešte by som si chcel užívať s inými babami, baliť ich, vyspať sa s nejakou inou, proste niečo ešte vyskúšať, kým sa usadím. Na druhej strane mi to potom príde všetko ľúto a uvedomím si, že mám pri sebe dievča, ktoré ma ľúbi a som pre ňu ten jediný a takmer dokonalý. Ona sama má menšie sebavedomie, aj napriek tomu, že zbalila ona mňa. Ja som sa tak nejak s ňou len stretával a proste jedného dňa som si povedal, že prečo to neskúsiť. Často mi hovorí, že keby som sa s ňou rozišiel, tak si už nikoho nenájde, že ja mám všetko a podobne.

Teraz sa chcem spýtať, čo by ste spravili vy? Rozišli sa s ňou a išli si užívať s inými babami? Zostali s ňou a pozerali sa, že koľko je okolo pekných dievčat, ktoré by stálo za to skúsiť? Ostali s ňou a vyspali sa s nejakou inou? Viem, že toto rozhodnutie aj tak za mňa nikto nespraví a musím sa rozhodnúť sám. Skôr ma zaujíma len to, že aké názory majú na to ostatní. Ešte musím povedať, aký je môj vzťah k nej. Mám ju veľmi rád, ale neviem, či sa to dá nazvať tak, že ju ľúbim. Rozhodne silnejší pocit lásky som mal, keď som chodil s priateľkou pred tým. Ku tej by som sa už ale nevrátil.

[Možno sa blýska na lepšie časy]

Dnes mám chuť opäť niečo pridať zo svojho života. Už som to niekde inde písal, že momentálne sa veľmi pickupu nevenujem. Ak sa to tak dá nazvať, že som sa tomu niekedy vôbec venoval. Skôr išlo o zoznamovanie s cieľom nájsť si priateľku.

Možno sa blýska na lepšie časy

Nie je to ani jedno z dievčat, o ktorých som písal vyššie. S oboma Lenkami to akosi vyšumelo, Evka si ma zmazala z FB, Majka sa už so mnou nechcela stretnúť osamote. Na salse som si vyhliadol 4 dievčatá, z ktorých boli 3 nezadané. Medzi nimi sa nachádzala aj sympatická 26 ročná blondínka Zuzka, s ktorou som bol na 2 rande. Dokonca mi sama telefonovala, keď mi nestihla zodvihnúť telefón. Už som si myslel, že z toho niečo môže byť, bohužiaľ k 3. rande nikdy nedošlo. Keď sme sa potom osobne stretli, vraj to brala len ako kamarátske posedenie pri káve, hoci som ju zvádzal. Neúspešne, nevadí, život ide ďalej.

A teraz to príde

Na salse som sa zoznámil aj so sympatickou 17 ročnou slečnou Miškou. Nejak som si ju však vážnejšie nevšímal práve pre ten jej vek. No čo čert nechcel nejak sme sa dali asi po 2 mesiacoch do reči a ja som zistil, že sa mi s ňou veľmi dobre rozpráva, páčia sa mi jej názory a tak nejak sme sa začali častejšie dotýkať, boli sme k sebe milí a ja som sa rozhodol, že ju pozvem do čajovne. Nakoniec sme skončili v kine a hneď potom aj v čajovni. Povedal som si, že ešte nie som taký starý, aby som nemohol mať priateľku, ktorá má 17 rokov. V kine som ju chytil za ruku a na moje potešenie ona opätovala. To som vedel, že začína byť dobre. Po chvíľke som ju pustil, nech ma dievča nemá takého istého a zároveň aby som jej ukázal, že nie som úplný mešuge. V čajovni sme sa trochu viac otvorili a keď som ju hodil domov, tak som jej povedal, že mi je jedno, čo si o tom bude myslieť a dal som jej letmú pusu na pery a hneď ešte jednu. Potom sme sa rozlúčili, ja som jej ešte raz zobral ruku, pritiahol si ju a dal pusu poslednú. Viem, že ešte nie je nič vyhraté a je to všetko len začiatok, ale konečne som sa niekam pohol. Toto je dievča, s ktorým sa cítim momentálne skvele a keď nám to spolu výjde budem len rád.

Tajomstvo v praxi

Určite mnohí z vás poznajú knihu Tajomstvo o sile myšlienky. Jedna holka zo salsy má brata. Raz som u nej bol na čaji a tak sme sa nejak začali rozprávať o vzťahoch, spomenul som knihu Hra a tento jej brat si ju odo mňa požičal. Pár dní na to mi puzzle poslal správu, že tu na fóre hľadá jeden chalan od nás wingmana. Poslednou dobou som o takom niečom rozmýšľal  a teraz som to mal tu. Keď mi povedal svoje meno, začal som tušiť, že to bude asi presne ten chalan, ktorému som požičal Hru. Pekne sa mi teda vrátila myšlienka, ktorú som zadal do vesmíru. Na zajtra sme dohodnutí, že sa stretneme a možno oslovíme aj pár dievčat. Verím, že to bude legendárne.

Nateraz sa s vami lúčim a idem si vychutnávať skvelý pocit z dnešného večera s Miškou.

Lustrigol: Máš pravdu, v poslednom čase veľmi nestíham chodiť na fórum. Mal som teraz hrozne veľa roboty v práci a rozbiehame jeden web projekt, tak musím čas venovať niečomu inému. A taktiež som chcel radšej venovať čas dievčatám v reálnom živote, nie takto vysedávať na nete. Ale občas sa tu vyskytnem a niečo prečítam. Vždy je potom lepšie, keď mi niekto pošle PM, to myslím chodí na email, takže sa o tom dozviem. Ináč som mal ísť budúci týždeň do Prahy, ale bohužiaľ mi to nevychádza s dovolenkou, takže niekedy inokedy.

Ahoj, áno ja som zo Žiliny. Veľmi rád sa k tebe niekedy pripojím. Napíšem ti PM.

[Lenka z ktorou som si začal písať cez mail]

Neprispieval som sem teraz, lebo nemám veľmi čas chodiť sem. Mám kopec roboty a čas, ktorý mám, radšej venujem napríklad dievčatám. Aj toho je však málo.

Takže zosumarizujme si to. Je pravda, že som prekonal AA. Výsledky sú žalostné, asi to bolo spôsobené aj tým, že som chodil na streety s človekom, s ktorým máme dosť odlišné pohľady na to, ako by to celé malo fungovať a je medzi nami dosť veľký vekový rozdiel. Cieľ, nájsť si priateľku nebol prekonaný, ale to teraz nie je podstatné. Získal som pár NC, odhadom tak 10. So zopár dievčatami som bol na rande, asi s 5, ale nejak ďalej to nezašlo. S niektorými sa občas stretnem a prehodím pár slov, pretože viem, kde pracujú, ale nie je momentálne reálne ich niekam vytiahnúť von, lebo majú priateľov.

Nedávno som sa stretol s kamarátkou, ktorá chodí na Slovensko raz za rok. Povedala mi, že sa až moc snažím a tie baby to zo mňa cítia. Po tomto som zmenil celý svoj postoj. Síce sa zoznamujem, keď je k tomu príležitosť, ale beriem to skôr ako také oťukávanie. Nerobím žiadne silené stratégie, menej sa snažím, chcem, aby to vyplynulo samé. Zmieril som sa s tým, že okolo báb sa stále točí veľké množstvo iných chalanov, ktorí ich stále niekam pozývajú. Beriem to tak, že ak s niekým niekam pôjde, ja jej do toho nemám čo kecať a už vôbec na to nemôžem byť nahnevaný, pretože s ňou nič nemám. Aj tak vo väčšine prípadov z toho nič nie je a tí chalani sú akurát za snaživcov. Takže nenechajte sa tým odradiť. Som vo fáze, kedy hľadám sám seba, zisťujem svoje kvality, idem si to svoje a buď babu zaujmem na svoju osobnosť, humor, zručnosti, ktorých nie je málo alebo sa to aj tak nikam nepohne. Chcem, aby sa trochu snažila aj tá baba, ale zmieril som sa s tým, že prvý krok a úvodná fáza zvádzania je na mne. Som k babám milý a pozorný, nehádam sa s nimi, nesnažím sa im vnútiť svoje názory, ale počúvam, dávam im za pravdu v ich názoroch a kontrujem svojimi. Jedna teta masérka, ku ktorej chodím, mi sama povedala, že vidím na mne zmenu. A ja sa cítim oveľa lepšie. Vraj začínam dospievať.


Veľmi mi pomohla kniha od Baránka, ktorú som tu už uvádzal. Stále ju nemám dočítanú, ale už som takmer na konci a vo veľa veciach má pravdu. Taktiež som sa naučil rešpektovať to, že dievča nemusí mať o mňa záujem. Treba sa len z toho poučiť a ísť ďalej. Dalo by sa tu toho ešte veľa napísať, časom možno doplním. Ak máte vy niečo k tomu povedať, napíšte, môžeme sa o tom začať baviť.

No a teraz k mojím terajším targetom.

Lenka z ktorou som si začal písať cez mail

Zistil som, že má 31 rokov. Asi vo 4. maili som jej navrhol stretnutie. Odpísala v zmysle, že som to pekne vymyslel, ale teraz si nechce nikoho pustiť do svojho života. Zrejme je po nejakom škaredom rozchode. Nevylúčila to však v budúcnosti. vraj aj cez zimu je čas. Stavím sa občas u nej v obchode, vždy máme o čom rozprávať, občas sa jej dotknem. Som jej sympatický, ale asi to nepôjde veľmi ďalej. Navrhol som jej, aby mi išla pomôcť vybrať nejaké oblečenie na mňa. Súhlasila, potom však povedala, že dá prednosť bratovi a že nech to pochopím.

Evka

Dievča, ktoré poznám asi 4 roky. Spoznali sme sa na internete. Bola vtedy v zahraničí. Potom prišla a aj sme sa na chvíľu stretli. V tom čase som ešte tuším nechodil ani na toto fórum, bol som totálne bez skúsenosti a posral som to. Potom sme si dlho nepísali, potom mala priateľa a aj keď mi vždy napísala, že pôjde so mnou na korčule alebo niekam inam, tak vždy to tesne pred tým zrušila kvôli priateľovi. Teraz som mal lístky do divadla a nemal som s kým ísť. Skontaktoval som ju, moja prvá veta znela: Ahoj Evka. Ešte máš priateľa? Zareagovala,že nemá, tak som jej hneď navrhol stretnutie. Súhlasila. Minulý týždeň sme boli spolu u nich v dedine. Mala prísť za mnou, ale nechcelo sa jej, ale že môžem prísť ja. Chcel som jej na to niečo napísať, ale potlačil som svoje ego a zobral prvý ústupok na svoje plecia. Bolo to super, bola rada, že ma vidí, pár dotykov prebehlo, pri platení chcela vytiahnuť ona peniaze za seba, ale povedal som jej, že ma poteší, ak to tento krát zoberiem ja. Súhlasila s tým, že nabudúce platí ona. To ma fakt potešilo. Potom som jej otvorila dvere a hneď v zápätí otvorila ďalšie ona pre mňa. Medzitým som ju pár krát navštívil v predajni a na zajtra sme dohodnutí na čaj. V stredu na salsu. Chcel som ju zobrať k sebe domov na večeru, že budem variť ja, ale usúdil som, že ešte bude skoro a nechcem ísť do toho tak rýchlo, aby sa nevyľakala. Zajtra by som mal pokračovať v dotykoch a pokúsiť sa o pusu na pery. Evka má takmer 25 rokov.

Lenka č.2

Toto je skôr len také kamarátske a nič tu nebudem riešiť. Je z mesta asi 30 km od nás, poznáme sa však osobne. Má tuším 24 rokov, ale je maličká a sťažuje sa, že ju nikto nechce, lebo vyzerá na 17. Pozval som ju do kina, lebo som tam chcel s niekym ísť a nebolo s kým. Súhlasila hneď, bohužiaľ sme sa nestretli, lebo pracuje dlho do noci a má čas len cez víkendy. Tak nám to snáď výjde budúci víkend. Asi sa nebudem veľmi snažiť, keď naše stretnutia by boli dosť zriedkavé. Ale tak kto vie.

Majka 20 r

Stretla ma náhodne na ulici ešte cez leto. Tá je vlastne započítaná medzi mojou 100vkou. Kedysi sme chodili spolu na salsu. Pozval som ju do divadla, lebo Evka nemohla. Išla rada, ale keďže bola potom dohodnutá s kamarátkou a trochu bola aj chorá, tak som ju hneď hodil domov. Skúšal som ju ešte vytiahnúť do kina, ale to mala iný program. Uvidíme, čo ďalej, ale kvôli nedostatku času sa asi nestíham stretávať pravidelne s toľkými dievčatami.

Ostatné

Na salsu prišlo veľa pekných začiatočníčok. Veľmi dobre si s nimi rozumiem, ale nejak veľmi tam nie je čo riešiť. Veľa z nich má priateľa alebo je veľmi mladých alebo jednoducho nebola ešte príležitosť. Je to všetko otvorené. Ja mám takisto oči otvorené aj ďalej. Keďže to teraz nikam nesilím, cítim sa pokojnejšie a hlavne viem, čo už chcem. Pre mňa je teraz najvyššia priorita Evka, lebo to je dievča, ktoré sa mi vždy páčilo a cítim od nej sympatie. Je síce tesne po rozchode, ale stojí to za skúšku. Veľké nádeje si už radšej nerobím, ale verím, že to dopadne dobre.

[Report po dlhšom čase]

Report po dlhšom čase

Je to už dosť dlho, čo som tu nič nenapísal. Bol som na dovolenke, kde bolo super. Baliť sa tam nedalo, keďže sme sa celý týždeň plavili po mori a boli sme stále tá istá partia ľudí. Akurát som si mohol pokecať s ostatnými, vyskúšať ako sa dokážem začleniť do novej partie a ako sa správajú dievčatá. Zostava bola naozaj zaujímavá. Boli sme 16, približne polovica zo Slovenska a druhá z Prahy. Chalani : baby 9 : 7. Dievčatá boli naozaj kočky, dokonca jedna z nich robí vraj modelku a čo ma prekvapilo, že sa s ňou dalo naozaj dobre porozprávať a vôbec sa nezmienila, že také niečo robí. To som sa dozvedel len tak náhodou. Overil som si zase svoje schopnosti rozprávať vtipy. Sedeli sme takmer všetci na lodi, popíjalo sa niečo, niektorí už spali. Ja som sedel tak v rohu, nenápadne som si popíjal pivo a rozprávali sa vtipy. Ani za boha som si nevedel na nič spomenúť, ale prišiel jeden vtip a chytil som sa. Najhoršie bolo prvé odhodlávanie vôbec niečo povedať. Striedali sme sa prakticky len 3 chalani, ktorí sme chŕlili jeden vtip za druhým, ale mám pocit, že postupne som zožal najväčší úspech ja. Ten tón, akým som to rozprával. Po pár vtipoch stačilo, aby som začal rozprávať, povedal som 2 slová a baby sa už pučili od smiechu. Navyše som sa na tom občas dobre pobavil aj ja, keďže sa mi trochu motal jazyk a tie občas som do tých vtipov zakomponoval niečo, čo tam nepatrilo, ale čo zjavne vedeli aj ostatní, že tam nepatrí.

V oslovovaní dievčat som svoju 100 dosiahol. Dokonca som ju už trochu aj prekročil. Nebudem tu už všetko popisovať, pretože za ten mesiac, čo som neprispieval, si to už nepamätám. Napíšem skôr svoje pocity z tých oslovení a niečo, čo mám rozrobené.

Takže ešte v deň odchodu som mal 5 minút čas, bolo práve poludnie, pekné počasie, veľa ľudí vonku a ja som si na lavičke vyhliadol peknú brunetku. Prisadol som si, prehodili sme pár slov. Spočiatku jej to prišlo divné, ale rýchlo sa chytila. Chcel som sa s ňou dohodnúť na pokračovaní, bohužial sa mi to nepodarilo. Veronika.

Po návrate som sa rozhodol, že už nejdem oslovovať kvôli číslam a ani to nejdem robiť na kvantitu. Stále chcem ale chodievať na streety, pretože tam človek už ide s tým účelom zoznámiť sa s niekym. S Pištom sme sa zase rozhodli ísť do mesta, oslovili sme pár dievčat. Pamätám si jednu krásnu, ktorá išla predo mnou. Dobehol som ju a povedal niečo, čo som sa dočítal v knižke od Baránka:

Ja: Vieš, že zozadu vyzeráš, že sa z predu usmievaš.
Ona: usmiala sa.
Ja: No vidíš, mal som pravdu.
Ja: Teraz ti presne poviem, čo sa bude diať, chceš?
Ona: Čo sa bude diať?
Ja: Teraz pôjdeme spolu tak 2-3 minúty, ja sa ťa niečo opýtam, ty mi odpovieš. Ty sa ma niečo opýtaš, ja ti odpoviem a ak sa mi to bude páčiť, tak si na konci od teba vypýtam kontakt.
Ja: Takže ako sa voláš.

Bolo to trochu zvláštne zo začiatku, lebo jednak tú vetu som použil prvý krát, znelo to zložito a chvíľu to vyzeralo ako výsluch. Ale nakoniec to dopadlo celkom fajn, ale na slečnu som si kontakt nezobral, lebo som necítil attraction. Hoci pri lúčení mi dala pusu takmer na ústa. Táto metóda by sa mohla použiť, mne sa to páči, len to musím trochu dostať do krvi a upraviť si to podľa seba.

Potom sme urobili pár oslovení a mali sme tam kamarátku, ktorá rozdávala letáky. Pišta navrhol, aby sme jej polovicu zobrali a rozdávali pekným babám. Fakt to bola dobrá zámienka. Išlo nám to lepšie ako tej našej kamarátke a mali sme tak zámienku na zahájenie konverzácie.

Asi o 2 dni neskôr sme išli znova trochu sa vyvetrať a tu padla moja 100vka. Presne si to pamätám. Boli sme v OC, na lavičke sedela pekná holka, ale mal som strach osloviť ju. Tak som šiel ďalej. Potom som sa rozhodol, že pôjdem tadiaľ ešte raz a prisadnem si. Bola vyzývavo oblečená a čakala na kamarátov z kina. Skúsil som toto

Ja: Ahoj, vieš, že z predu vyzeráš, že sa zozadu uzmievaš? (trochu som to prehodil, zámerne)
Ona: Prosím? (nechápala)
Ja: Zopakoval som jej to, ale stále sa nechytala, tak som povedal, že som si robil srandu.

Potom z nej vypadlo, že má 15 rokov a volá sa Nancy. Zvláštne meno. Po tejto informácii som sa nejak nesnažil, len som sa jej teda pár vecí popýtal. Mimo iného ako som na ňu pôsobil a či by so mnou išla na stretnutie, keby ten vekový rozdiel medzi nami nebol taký veľký. Pôsobil som vraj fajn a že by kľudne išla.

No a na koniec sa dostávame k holke, s ktoru by som sa momentálne rád stretol. Prešli sme do iného OC, Pišta išiel na WC a ja som ho išiel počkať a rozhliadnuť sa trochu. Išiel som aj okolo predajne, kde často chodievam za kamarátkou. Tento krát tam bola iná a mala so sebou aj svoju kamarátku. Rozprávali sa spolu a neodvážil som sa ísť dnu. Čakal som teda Pištu a pozeral z poschodia dole. On si to zamieril priamo tam (kamikadze). Urobil to dosť amatérsky, stál celý čas vo dverách, nevedel, či ísť dnu alebo von a ani neviem, čo im tam rozprával. Potom odišiel, stretli sme sa a povedal mi, že tam mám ísť, že im povedal, že za chvíľu príde kamarát. To som si povedal, že to je už zabité. Ale keď mi takto pripravil pôdu, že tam prídem, tak som tam vošiel. Smelo do predajne. Čakal som odmietavú reakciu a nemýlil som sa.

Povedal som im, že ja som ten kamarát a že ma Pišta s nimi chcel zoznámiť. Zrazu sme sa začali predstavovať. Predavačka sa volá Lenka (môj target), s tou sme si dali pusy. Kamarátka je Erika. Keď sa s ňou Pišta zoznamoval, tak mu uhla a nenechala si dať pusu ani na tvár. Ja som jej teda zobral ruku a pobozkal na ruku. To asi nečakala. Potom sme sa chvíľu rozprávali, ani neviem, o čom. Hovoril som iba ja a ony a hlavne teda Erika. Po minúte Pišta odišiel. Pochopil, že tam veľa nespraví. Baby sa akosi zbavili toho veľkého odstupu a začali sme sa baviť úplne v pohode.

Ja: V podstate robím to isté, čo všetci chalani, len ja mám na rozdiel od väčšiny odvahu (neodvážil som sa povedať gule) na to, aby som dievča oslovil hocikde. Ostatní vysedávajú pri počítači a snažia sa niekoho uloviť tam. A pritom mne je to ľúto, že ľudia sa dnes boja spolu rozprávať.
Erika (a neskôr aj Lenka): pritom je to tak prirodzené, že ľudia sa bavia osobne a je to dnes fakt smutné, blablabla

Už som sa chystal odísť a nechať ich, nech si klebetia. Ale zastavili ma, že nemusím ešte ísť, že môžem ostať. Tak sme ešte chvíľu kecali. Chcel som to už ukončiť a opýtať sa Eriky, či môžem niečo od Lenky. Samozrejme som si chcel na ňu zobrať kontakt. Lenže do toho prišiel Pišta, tak som sa len rozlúčil a odišiel. Lenke som dal pusu, Erike zase len na ruku. Povedal som si, že tam prídem znova, keď tam bude Lenka sama a zoberiem si kontakt.

Druhý deň som išiel okolo a náhodou vošiel dnu. Zas tam boli obe. Zamávali na mňa, tak som vošiel. Chvíľu som tam stál, ale povedali mi, že zrovna niečo riešia, tak som sa rozlúčil. Nebol som na takúto situáciu pripravený, že tam budú obe. Išiel som teda s kamarátom pozerať nejaké byty a povedal si, že potom tam prídem znova, že hádam tam už bude Lenka sama. Veru aj bola. Prišiel som teda tam, prehodil pár slov a povedal, že sa mi s ňou dobre debatuje a chcem v tom pokračovať. Nech mi teda dá kontakt na seba. Na to mi povedala, že nemá nič proti mne, ale nemá dobré skúsenosti s cudzími ľuďmi a že radšej nie. Ale že kedykoľvek sa môžem staviť. Nechcel som to nechať tak, skúsil som ešte raz, ale nevyšlo to. V knižke od Baránka sa píše, že sa nemám báť vypýtať si email. Je to menej osobné ako číslo a baba uvidí, že viem robiť kompromisy. Tak som to skúsil s emailom. Ten mi na seba dala.

Nechal som to 3 dni tak. Myslím, že vo štvrtok som bol v OC na obede a robila tam zase Lenka. Mala však zákazníkov, tak som tam nešiel. Ani ma nevidela, že som prešiel okolo. Napísal som jej teda prvý email, odpísala. Vymenil sme si takto zatial 3 maily, všetky boli v takej mierne vtipnej nálade. Myslím, že aj ju to bavilo. V tom treťom som ju chcel vytiahnuť von, ale necítil som to ešte tak. Tak som sa jej len spýtal, aké má plány na víkend a čo rada pije. Zmienila sa, že pôjde von so svojou láskou Amigom. A že si zvykla na to, že s ním chodí sama alebo s mamou a pije pivo. To mi perfektne nahrala na smeč. Tipoval som, že Amigo je pes, pokračoval tým, že mám rád psy a že sám som jedného mal. Navrhol som, že môžeme ísť spolu, že bude rád pes, ona aj ja, že poznám pár pekných miest a na konci si môžeme dopriať orosenú odmenu. Toto bol zatiaľ posledný email, na ktorý mi zatiaľ neodpísala. Nerobím z toho tragédiu, lebo viem, že emailova komunikácia trvá trochu dlhšie. Budem vás informovať, ako to dopadlo. Ak máte nejaké postrehy alebo tipy, čo by sa dalo urobiť ďalej, sem s nimi.

Lúčim sa zatiaľ s vami, do skorého čítania.

[Janka na lavičke]

Dnes bol štátny sviatok, tak sme sa opäť vybrali na chvíľu do mesta. Chcel som vyskúšať spýtať sa dievčat na názor, že ako by mali chalani baliť baby.

Janka na lavičke

Ja: Ahoj, rád by som sa ťa spýtal na jeden názor. S kamarátom tak rozoberáme, ako by mal chalan povedať babe, že sa mu páči. Napríklad, keď ju zastaví na ulici, tak jej to povedať na rovinu alebo radšej sa spýtať, či sa náhodou nepoznajú.
Ona: Neviem, na rovinu asi nie.

Potom si prisadol z druhej strany aj Pišta. Kecali sme s ňou pár minút, ja som potom na chvíľu odišiel a nechal som ich tam samých. Potom som sa znova vrátil a navrhol som, aby sme išli ďalej. Mne sa toto dievča nepáčilo, aj keď hovoriť sa s ňou dalo dobre, hlavne po tom, ako prekonala tú úvodnú fázu šoku.

Krásna neznáma s maminou

Presne tak isto som zastavil aj túto druhú za chôdze. Táto pre zmenu povedala, že je lepšie povedať to na rovinu.

Ja: Tak si to poďme skúsiť. (spomenul som si na divadlový otvárak). Zahral som teda nesmelé pozvanie na kávu, pričom som pred tým povedal, že som hral v divadle.
Ona: No takto asi nie.
Ja: A keby som ti teraz úprimne povedal, že si ma za tých pár minút zaujala a pozval na kávu.
Ona: Ja odchádzam študovať preč.
Ja: Ja idem na dovolenku, tak si vymeňme čísla a potom sa dohodneme.
Ona: Nemôžem, nejaký dôvod.
Ja: Ešte raz som skúsil. Daj nejakú inú výhovorku.
Ona: Mňa tu čaká mama.
Ja: To som sa už s ňou rozlúčil a ona fakt za mnou stála jej mama. To som teda ostal šokovaný zase ja Vôbec som si ju nevšimol

Veronika - predavačka v OC

Oslovil som ju na lavičke. Čakali sme s Pištom na kamaráta. Všimol som si ako príchádzala, ale nepáčila sa mi. Potom si začala čítať nejaký papierik, tak som povedal, že idem niečo skúsiť.

Ja: Ahoj, ja som sa prišiel pozrieť, čo to tu čítaš. Včera som tu takto videl jednu holku, ktorá si sadla na lavičku a čítala papier, aby zistila, čo všetko má ešte vybaviť.
Ona. Toto je lístok na vlak, idem do Bratislavy.

Potom sme začali rozprávať o tom, že či je odtiaľto a načo vlastne cestuje do Bratislavy. Dozvedel som sa ešte, že pracuje v OC. Už mi išiel kamarát, tak som sa s ňou rozlúčil, zistil si, kde pracuje a išiel za ním. Keď som bol pri nej, už sa mi páčila viacej. Potom si tam ešte prisadol Pišta a vyzvedal, ako som na ňu pôsobil. Vraj nikoho teraz nehľadá, v Bratislave ma priateľa a chodí za ním, ale že ju to nejak nebaví. Viac som sa nedozvedel.

Písal som potom ešte smsku Zuzke, ktorú som oslovil pred pár dňami a pokúšal som sa jej neúspešne volať za posledné dva dni. Na sms nereagovala, takže je to asi zabité.

Teraz budem týždeň preč, takže ďalšie reporty prídu až potom. Dostal som sa na číslo 7.

[6 oslovení, ktoré zhrniem do jedného, pretože veľmi nie je o čom písať]

6 oslovení, ktoré zhrniem do jedného, pretože veľmi nie je o čom písať

S Pištom ideme okolo lavičky, kde sedí blondínka, ktorá sa s ním tak nesmelo pozdravila. Po chvíli hovorím, že za ňou idem.

Ja: Ahoj, poznáme sa? Pred chvíľou si nás zdravila.
Ona: Poznám tvojho kamaráta, videli sme sa tam a tam.
Ja: Ty tu čakáš na autobus, či na vlak?
Ona: na priateľa.

Ešte sme prehodili pár viet, chcel som sa s ňou zoznámiť, ale podala mi ruku a na pusu uhla, čo bolo dosť divné. Zjavne mi k tomu nepomohla Pištova povesť a ani som ju ničím nezaujal. Išiel som preč.

Ďalej sa nám podarilo osloviť dve asi 15 ročné baby asi takýmto štýlom.

Ja: Ahojte, prisadneme si k vám na chvíľlu. Poznáte Kristovych bratov (možno ich poznáte aj u vás. Sú to takí Američania, ktorí chodia po meste vo dvojiciach v čiernych nohaviciach a bielych košeliach s kravatou a presviedčajú ľudí na ich vieru. Ja ich vidím každý deň a sú môj vzor v oslovovaní. A aj sa im celkom darí by som povedal).
Ony: nepoznáme.
Ja: (ukázal som na nich). My sme vlastne ako oni, len nemáme tie menovky.

Prehodili sme par slov, ale ani sme sa nepredstavovali, to boli este neskusene baby, ktore sa hrozne hanbili.

Cestou hore sme stretli dalsiu dvojicu, ktora isla z McDonaldu, tak som ich otvoril obycajnym: dobru chut a kecali sme chvilu o McDonalde. Nejavili vsak ziadny zaujem, ani mena nam nechceli povedat, posobilo to asi dost divne, ze sa s nimi rozpravame.

Cestou domov na bicykli som pred sebou zbadal jednu holku, ktora fajcila, ale povedal som si, ze skusim. Ked som pred nu prisiel, zbadal som, ze ma v usiach sluchatka. Chcel som ist na nu uprimne. Ako sa neskor ukazalo, bolo to skor na skodu ako na osoh.

Ja: Ahoj. Ja som mal hroznu chut za tebou prist a zoznamit sa s tebou. Si sympaticka (nieco v tom duchu som povedal)
Ona: Aha, tresky plesky.
Ja: Co to pocuvas?
Ona: Nic zaujimave.
Ja: Nic zaujimave pre mna ci pre teba?
Ona: pre teba.

Tu to bolo zabite, uz mi nevenovala pozornost, radsej som isiel.

Dnesok nebol o nic slavnejsi. Najprv som si bol kupit nieco na jedenie a Pišta s kamarátom zatiaľ prešli námestie, kde ich po ceste zastavili dve holky. Videl som, že rozdávajú letáky. Prešiel som okolo aj ja a samozrejme ma zastavili a dali mi do ruky leták.

Ja: Vidím, že mi balíte kamarátov.
Ona: Chceli vedieť, či sa dá u nás dostať kniha o balení žien (boli to letáky na akciu v knihkupectve, neskôr o nej napíšem)
Ja: A ako na vás pôsobili?
Ona: My sme profesionálky.
Ja: Ja som sa pýtal ako pôsobili oni na vás a nie vy na nich. Mimochodom vôbec mi neodpovedáš na otázku.
Ona: My by sme boli dobré političky.

Skrátka mi to nechceli povedať. Dalo sa s nimi debatovať, ale nevedel som ich nikam dostať. Toto som len tak mimochodom skúšal.

Dnešné oslovenie č.1

Baba na lavičke. Išiel som vyhodiť papier do koša, ona si čítala časopis.

Ja: Ahoj, prisadnem si na chvíľu. Ty čítaš, časopis, ja som dostal takýto letáčik. Máš ho už aj ty?
Ona: Nemám.
Ja: A čo to čítaš?
Ona: časopis o bývaní.
Ja: Prezraď, kde sa dobré býva.

Ja: Čakáš na autobus, či na vlak.
Ona: Na manžela.
Ja: A on ako príde?
Ona: autobusom alebo vlakom

Bola v pohode, ale veľmi mi nevenovala pozornosť. Komunikovala so mnou zo slušnosti a vďaka tomu, že bola staršia.

2. moje dnešné oslovenie

Sedeli sme všetci traja na lavičke a dohodli sa, že pôjdeme do kníhkupectva. Ja som medzitým uvidel dievča, ktoré som tesne pred tým už videl a ušlo mi. Sadla si na lavičku oproti a začala niečo čítať. Prišiel som.

Ja: Ahoj, ja som ťa už videl pred chvíľou a nechal som ťa okolo seba len tak prejsť. Druhý krát som to už nechcel spraviť.
Ona: nemám čas, ja som si tu prišla len pozrieť, čo mám vybaviť.
Ja: Tiež si píšem takéto lístočky, keď mám toho veľa.

Ešte sme prehodili asi dve vety, ale zjavne sa jej nepáčilo, že som tam prišiel, tak sme sa rozlúčili.

Takže suma sumárum za posledné dva dni sa mi nedarilo. Žiadny poriadny approach. Všetky ma odmietli. Bolo to asi aj tým, aký som mal k tomu postoj, neveril som si veľmi a tie baby to akosi vycítili. Skončil som teda na čísle 10. Nesplnil som teda úplne svoj cieľ, ktorý som si dal do konca augusta. Keby som narátal čisto len oslovenia, tak som ho určite prekročil, ale podmienky som si dal iné. V strede leta som mal krízu, kedy som veľmi neoslovoval a teraz na konci by mi chýbali 2-3 dni na dokončenie stovky. Nehanbím sa za to, naopak som spokojný s tým, že som pre seba niečo urobil a posunul sa ďalej. Mám omnoho menšie problémy teraz niekoho osloviť.

Chcel by som to teraz robiť tak prirodzenejšie a zamerať sa fakt už hlavne na kvalitu. Tá stovka mala byť akýsi rozbeh. Chcem sa zamerať na každodenné situácie, nie len chodiť na street, na ktorom som bol v poslednom čase fakt každý deň. 100 si idem dokončiť, ale od piatku som na dovolenke, tak to zrejme bude až po nej.

Nakoniec opäť prídavok

V kníhkupectve dnes oslavovali 10 výročie, tak tam mali akciu, že si tam môžeme prísť prečítať knihy, na ktoré sme doteraz nemali čas a popri tom nám zadarmo dajú kávu a koláč. Keď sme tam vošli, baby nás samozrejme poznali. Hneď nám doniesli 3 knihy zamerané na balenie a to ako dostať holku do postele. Tá o tej posteli bola od Mysteryho, tú si začal čítať kamarát a zjavne ho zaujala. Pišta zase pobehoval hore-dole a nakoniec si zobral úplne inú knihu (Prečo muži chcú sex a ženy potrebujú lásku). Ja som si začal čítať knihu od Baránka - Jak sbalit ženu. Začítal som sa a fakt ma zaujala. Až natoľko, že som si ju kúpil. Je to zase trochu iná metóda, ale čítal som o nej aj tu na fóre od niekoho a naozaj ma zaujala. Pišta si kúpil tú, ktorú čital. Dokonca si nás prišli vyfotiť, že to tam nevidia často, aby chalani čítali knihy. Poflirtovali sme trochu aj s brigádničkou, ktorá nám urobila kávu. Ja ju síce nepijem, ale táto bola dobrá, asi prvá káva v živote, ktorá mi chutila. Alebo sa mi menia chute. Bol som jej samozrejme aj poďakovať za to. Ale nič viac sme neriešili.

Večer som sa chystal na rande so Simonou (po koľký krát už, že?). Povedala, že sa môžeme stretnúť o 8, že mi zavolá. To nevolala, tak som jej zavolal ja. Zase ma ubezpečila, že teraz prišla a že mi zavolá. Viete ako to dopadlo? Samozrejme, že nezavolala. Napísal som jej potom ešte v noci smsku v zneni:

Ahoj. Tak prezraď, čo ti zabránilo tentokrát, aby si mi zavolala? Žiadna odpoveď.

Volal som aj Zuzke (čo sme sa dohodli v sobotu na behu). Dnes to bolo už druhý krát. Opäť ma nezodvihla. Zajtra jej pošlem smsku. Zatiaľ neviem, čo jej napíšem, ale tiež to nevidím najlepšie. Čosi robím zle a neviem prísť na to, že čo to je. Napríklad pri Zuzke som mal skvelý pocit, bolo to úplne prirodzené a aj tak to na hovno dopadlo. Nič si z toho nerobím, život ide ďalej.

Nechcel som tu veľmi písať, ale budem reagovať. Je fajn vidieť niekoho, kto má 17 rokov a v hlave jasno. Streety ti dali veľa a tiež si myslím, že je lepšie zamerať sa na prirodzené oslovovanie v škole alebo cez známych. A street brať ako také spestrenie. Tiež som došiel momentálne do štádia, kedy sa mi veľmi nedarí a rozmýšľam, čo ďalej. Ja bohužiaľ nemám veľmi kde inde oslovovať. Do školy už nechodím a v práci sme samí chalani. Jedine, keď sa dostanem na salsu, nejakú párty a opäť street, ale po tom, čo si dokončím 100vku, tak zrejme už v menšom merítku. Uvidíme, ako to celé dopadne. Držím ti palce, nech sa darí.

Henry, čo sa deje? Dlho som od teba nič neprečítal. Napísal si, že ideš do toho, ale reporty akosi nepribúdajú. Dúfam, že si sa na to nevykašľal. Neser ma

[Pištu som dnes dokopal do oslovenia]

Veruže tak, na chvíľu som zabudol, o čo mi vlastne ide a tak to aj dopadlo. Ale je pravda, že niektoré tie konverzácie sa zrejme ukončiť lepšie nedali. Vtip sa veru snažím zapájať a asi mi to väčšinou aj ide, asi by som to tu mohol občas aj spomenúť, zas to bude o niečo prínosnejšie. Teda aspoň to, na čo si spomeniem.

Pištu som dnes dokopal do oslovenia

Poslal som ho na lavičku za jednou holkou. Nebolo vidno z diaľky koľko má rokov, ani poriadne ako vyzerá. Ja som ho asi 10 minút čakal niekde vedľa na lavičke, avšak dosť ďaleko od nich, takže som nepočul, o čom sa bavia. Bola veľmi príjemná a mala 27 rokov, takže pre neho tiež dobrá. Po tom, ako prišiel naspäť som sa za ňou vybral ja. Spomenul som si, že kedysi dávno na svadeni.cz dávali také dokrútky, kde najprv poslali chalana osloviť babu a potom za ňou prišiel jeho kamarát a pýtal sa jej, ako to na ňu pôsobilo.

Ja: (prišiel som za ňou, ona sa znovu už po druhý krát začítala do knihy). Ahoj.
Ona: Koľko vás tu ešte je?
Ja: Neboj sa, ja som už posledný. Prišiel som len na chvíľu, lebo sa chcem spýtať, ako na teba pôsobil môj kamarát.
Ona: Strašne ukecaný.

Vraj ju prvých 5 minút vôbec nepustil ku slovu a ona sa ho sama musela spýtať, či môže niečo povedať aj ona. Ďalej hovorila, že to bolo príjemné.

Ja: Dajme tomu, že nie si zadaná. Išla by si s ním na rande.
Ona: (asi 5 sekundové) hm.... (a potom) Na stretnutie? Prečo nie? Myslím, že by to mohlo byť v pohode.

Potom som jej ešte vysvetlil, že som ho za ňou vlastne poslal ja a rozlúčili sme sa, pričom sme sa obaja dotkli jeden druhého na rameno.

Čašničky

Stáli na terase, pozerali sa do blba, išli sme ich checknúť.

Ja: Baby, viete aký je dnes sviatok (bolo SNP a nešlo sa normálne do práce)
Pišta: Vy tu určite lákate zákazníkov. (WTF?)

Chvíľu sme pokecali, ale nie je tu toho veľa na zmienku. Išiel za nimi aj ich šéf a tak sa radšej spakovali.

Krásna neznáma v predajni s oblečením

Za touto ma poslal Pišta. Prechádzali sme okolo nej a on čosi poznamenal, že je pekná. Tak som si myslel, že je to zabité, keď ma za ňou poslal. Išiel som, dobehol som ju až v predajni.

Ja: Ahoj. Počula si čo pri tebe povedal môj kamarát.
Ona: Ako? (bola taka zaskočená) Nepočula.
Ja: Chvalabohu.

Ja: Čo takého nakupuješ? Oblečenie na diskotéku?
Ona: Zabíjam čas. Mám chvíľu, kým pôjdem domov, tak nakupujem. (to už preladila z vážnej tváre na úsmev. Inými slovami kopírovala môj výraz tváre)
Ja: Super, tak to ťa pozývam na zmrzlinu.
Ona: Ja mám ale za pol hodinu odvoz.
Ja: To stihneme.
Ona. Ja ale nemôžem.

Nakoniec sme sa nedohodli, len som sa s ňou rozlúčil.

Ema

Opäť na námestí. Krížom prechádzala mladá holka so slúchatkami na ušiach. Pišta ma za ňou poslal.

Ja: Ahoj (ukázal som na uši). Je to možné, že momentálne som na tomto námestí jediný chalan, ktorému sa páčiš? (diky Šmoula, akurát som to trochu dodrbal)
Ona: (potešená). Asi áno.
Ja: Kam sa chystáš.
Ona: S kamarátom na kávu.

Chvíľu sme ešte kecali a na konci som sa jej spýtal.

Ja: Ty si ešte na strednej škole?
Ona: áno.
Ja: To je škoda, keby si bola staršia, tak ťa pozvem na kávu. A ktorý ročník.
Ona: Teraz idem do tretieho.
Ja: Tak možno o 5 rokov.

Simona spred týždňa

Zavolal som jej a chcel sa dohodnúť na rande. Povedala, že ide špárovať plot a že mám zavolať večer, ale že skôr to bude reálne zajtra. Večer som volal, vraj už bola so psom na prechádzke a ja som jej aj tak chcel navrhnúť zajtrajšok. nedohodli sme sa na presný termín, lebo vraj ona sa nedokáže presne dohodnúť. Ale predbežne sme dohodnutí na večer. Nemám z toho už taký dobrý pocit, navyše som sa dozvedel, že robí čašníčku. Všetci vieme, aké sú čašníčky, že chodia na rande s kdekým. To aj vysvetľuje to, prečo mi dala po minúte na seba číslo. Skúsim zajtra, uvidíme.

Šatniarka Zuzka

Bol som na plavárni a už som sa bol prezliecť pri odchode. V rohu sedela v šatni holka, ktorá si čítala knihu.

Ja: Čo to čítaš?
Ona: Už som skoro dočítala. Dnes bol taký nudný deň, málo ľudí, tak som to prečítala skoro celé.

Chvíľu sme kecali o knihe a dovolenke. Bola dosť aktívna a bavilo ju to.

Ja: Ty si na strednej škole?
Ona: Na výške.
Ja: Ktorý ročník.
Ona: Idem do druhého.
Ja: Tak to ťa už môžem pozvať na kávu.
Ona: Ja nemôžem.
Ja: Čo ti doma zakázali?
Ona: Nie, nemôžem.
Ja: Máš priateľa?
Ona: Áno.
Ja: To si mala hneď povedať. Ale to neznamená, že sa nemôžeš teraz stretnúť na kamarátsky pokec.
Ona: No to nie, ale na rande nemôžem. To by sa mu asi nepáčilo.
Ja: Veď ja som ťa na rande ani nevolal, nefandi si toľko.
Ona: Tak vieš čo, nechaj mi na seba číslo.
Ja: A načo ti bude? Veď aj tak sa neozveš.
Ona: Možno áno.

Nadiktoval som jej teda číslo a uvidíme, čo mi život prinesie v budúcnosti.

Dve luxusné holky pri fľaške vínka

To som bol už opäť s Pištom v meste v bare. Boli tam nejaké holky, ktoré boli nahodené a pekne vyzerali a mali pred sebou fľašu vína v takej nádobe, do ktorej sa dáva ľad a šampanské. Aj som celý čas rozmýšľal, ako sa tam dostať, ale nič ma nenapadlo. Zodvihli sme sa, že už pôjdeme na odchod. Pišta už bol jednou nohou preč z baru, ale ja som to stočil a zamieril k ich stolu.

Ja: Baby, čo tu dnes oslavujete?
Brunetka (Dominika): Nič, len to, že sme sa stretli.
Ja: A vy nie ste odtiaľto.
D: Sme.
Ja: A ako priamo odtiaľto z OC?
D: Jasné, tu bývame za rohom.
Ja: Paráda, tak nás niekedy prepašujte do kina, my sme tam ešte nikdy neboli

Ja: A viete dnes, čo je za sviatok?
D: SNP.
Ja: To ale nie je úplne pravda.
Blondínka (Soňa): my sme čítali v novinách, že je sviatok Slovenský národ pije.
Ja: (to ma dostala). No asi aj to, ale dnes je aj zoznamovací deň.
Ja: Viete, čo. Vy už ako vidím svoj sviatok oslavujete, tak teraz my oslávime ten svoj. (predstavili sme sa)

Pišta to potom nejak začal kaziť, lebo ich hneď pochválil aké sú pekné. Tak som priamo pred nimi povedal: Pišta netrep sprostosti. Hneď im navrhol, že či nám dajú čisla ony alebo my im. A to už bol koniec. Také baby, zvyknuté na pozornosť a neviem, čo všetko ešte, ktoré potrebovali, aby ich niekto poriadne znegoval a my tam začneme taketo somariny rozprávať. Čísla samozrejme nedali, chceli po nás vizitku. Pišta im jednu dal, čo ostali zaskočené. Úprimne povedané, Dominika ma nezaujímala už pred tým, ako som ich vôbec išiel osloviť. Odradilo ma to, že fajčí. Soňu som celý čas videl len odzadu, tak som ju chcel ísť skontrolovať. Celé oslovenie však bolo úplne spontánne, neplánoval som ho. Jenoducho mi v zlomku sekundy preplo a úplne sebaisto a bez strachu som sa tam zobral a oslovil ich. Zavážilo aj to, že sedeli hneď pri dverách, tak som vlastne ani nemal čas rozmýšľať. Soňa ma nakoniec tiež veľmi nezaujala, ale to až potom na konci, keď sme sa zmienili o oáze v strede našeho mesta. Ja som povedal, že tam nerád chodím, lebo tam chodia ľudia, ktorí sa potrebujú ukazovať. Na čo ona zareagovala, že by tam niekedy mali ísť, že možno si ich tam všimne nejaký podnikateľ.

Toľko dnešná várka mojich príhod. Mám síce z nich dobrý pocit, pretože sa začínam cítiť v tej konverzácii prirodzene, bohužial výsledky žalostné. Po dnešku ostáva tých oslovení 16.

Dodatok

Pred pár dňami som dostal email od jedného priateľa z ČR, ktorý je majiteľom agentúry, ktorá robí rôzne zahraničné pobyty pre študentov. Bol som cez nich v USA a zorganizoval som pre nich potom pár krát u nás na univerzite stretnutie, aby mohli prezentovať nejaké programy. Napísal mi, že sa sem chystá a či neviem o niekom z univerzity, kto o tom teraz rozhoduje. Z vyučujúcich som už nevedel, ale napadla ma moja bývala, ktorá teraz robí pre jednu študentskú agentúru. Rozmýšľal som, že ju v najbližších dňoch kontaktujem a už som pripravoval nejakú zámienku, ako by som ju znovu mohol vidieť. Predsa len sme sa nerozprávali už dlhšie a ja si viem predstaviť, že by to ešte medzi nami mohlo zaiskriť.

Prišiel som domov a na počudovanie tam bola ona so svojim priateľom, mojou sestrou a jednym chalanom a hrali spoločenskú hru. Prišiel som na chvíľu hore, pobavil sa, pokecali sme, čo nové, sem tam sme udržiavali očný kontakt, ale o nič som sa nesnažil. Vedel som, že to nemá význam, že tam má chalana a že je na neho namotaná. Tieto veci (ohľadne tej agentúry) sme si vyriešili a ja som odišiel do svojej izby pracovať. Chcel som sa s nimi na konci aspoň rozlúčiť. Keď som však prišiel naspäť, všetci už boli preč. Neskôr som sa od sestry dozvedel, že sa najprv s tým chalanom pohádali a že ona išla potom aj bosá von, potom sa hľadali, zmierovali, asi si poplakala, atď. Vraj sa pohádali, lebo si z nej robil srandu. Inými slovami, ten chalan v nej vyvoláva emócie a vie ako na baby.

Neviem prečo, ale z toho, ako som sa s ňou bavil a ako mi občas hľadela do očí, som mal dobrý pocit. Aj keď to nič neznamená, tak sa ku mne chovala vždy. Ráno som si však našiel správu na FB, kde si ma ten jej chalan chce pridať do svojich priateľov. WTF? Veruže som nad tým rozmýšľal a dospel som k názoru, že lepšie bude asi, ignorovať ho. Predsa len mne o neho nejde, skôr by som sa chcel vrátiť k nej a mám taký pocit, že to bude ťažšie, ak sa stanem jeho kamarátom. Aký máte na to názor?

A na druhej strane nechcem sa zachovať ako ten druhý chalan, ktorý tam bol s mojou sestrou. Ona totiž dlhé roky chodila s našim spoločným kamarátom. Začalo to medzi nimi škrýpať a smerovalo to k rozchodu, ale čo spravil tento druhý, to sa mi vážne nepáči a podľa môjho názoru to žiadny chalan spraviť nesmie. Tváril sa ako kamarát toho jej chalana, všade s ním chodil, občas mu vyšiel so sestrou niekde (ako kamarát) a hneď ako mohol, tak už bol nasáčkovaný u mojej sestry. Už pred rokom s ňou ušiel z jednej akcie, kde sme boli všetci spolu a boli potom obaja chvíľu nezvestní. Po tomto incidente boli so sestrou pohádaní, ale ustáli to. Ono to však neustalo, stále sa stretávali ďalej, keď študovala v zahraničí, tak prišiel za ňou úplne sám a bol tam s ňou týždeň. No to len na okraj. Ja som za to na neho nasratý a u mňa (a nielen u mňa) je ten chalan totálny looser. Ja by som rád predišiel niečomu podobnému, že by som sa stal kamarátom s chalanom mojej bývalej a zrazu mu ju prebral.

Už je to pomaly dva roky, čo sme rozídení. Je pravda, že si na ňu spomeniem každý deň, ale už to nie je také hrozné a ani sa o nič nesnažím, pretože viem, že som ju už dávno stratil. Aj napriek tomu ju mám stále rád a keby sa naskytla vhodná priíležitosť, tak neváham a idem do toho znovu. Hoci už by som sa jej nedal tak lacno. Viete mi k tomuto celému povedať svoj názor? Ďakujem.

[Andrea - čašníčka, ktorá čakala na začiatok práce na lavičke]

Joei, čo si mysliš, že by som mohol urobiť, aby tá úspešnosť bola väčšia? Ináč je super prečítať si tu aj nejakú spätnú väzbu a aj to, že pre niekoho to má význam, keď číta moje reporty. Je to super z toho dôvodu, že keď mi je nanič, tak si toto môže prečítať a poteší ma to, že vidím, že to nie je celé zbytočné a niekomu tým pomôžem.

Poďme na dnešok - 4 oslovenia

Andrea - čašníčka, ktorá čakala na začiatok práce na lavičke

Čakal so Pištu, tak som si k nej prisadol. Klasická veta: Ahoj, na chvíľu si k tebe prisadnem. Nenamietala. Dali sme sa do reči, chvíľu sme rozprávali o jej práci a o tom, že tam poznám hádam všetkých jej kolegov, pretože tam často chodíme. Hádanie veku, debata o tom, čo chce v živote robiť. Keďže má 22 a sama nevie a navyše si myslí, že sa tu nič ani nedá, tak som jej aspoň otvoril oči niektorými príkladmi mojich kamarátov. Neclosoval som, lebo sa mi zas tak nepáčila, mala škaredé zuby od fajčenia. To bolo z nej aj cítiť. A potom čo s takou holkou, čo sama nevie, čo chce. Medzičasom prišiel ešte Pišta, tak som ich zoznámil a opýtal sa ich, či náhodou nechcú zájsť niekedy spolu na stretko. Ani jeden nechcel.

Ivana - kráska, ktorá šla cez námestie

Šli sme potom ďalej a oproti prechádzala pekná slečna. Pišta mal so sebou psa na vodítku, ktorý jej trochu skrížil cestu a tak sme sa na seba pozreli. Hovorím mu, aby za ňou šiel. Excusuje to, tak vraví, nech bežím ja. Neváhal som a otočil sa. Mala fakt rýchly krok, tak som pobehol.

Ja: Kam sa tak ponáhľaš, nestíham ti.
Ona: blabla
Ja: Pred chvíľou si prechádzala okolo nás, a pozerala si sa na nás.
Ona: To som si vôbec nevšimla.
Ja: Kam sa chystáš.
Ona: Idem s kamarátkou na kávu do OC.
Ja: Ja som ťa zastavil, pretože si hrozne sympatická. Myslíš, že nabudúce môžeme na tu kávu skočiť spolu?
Ona: Ja som zadaná.
Ja: Nevadí, tak pôjdeme na rande v trojici.

Tu niekde som to skončil, nechcel som to ďalej rozvádzať, ešte sme sa predstavili a poprial som jej pekný deň.

Takmer identická situácia - tento krát Ivona

Prechádzali sme na inom mieste, pes jej zase skrížil trochu cestu. Pozerali sme sa po sebe, dosť okato. Ona sa potom otáčala a pozerala sa striedavo na nás a na seba. Zase hovorím Pištovi, nech ju dobehne. Excusol to, tak som nasadol na bicykel a išiel za ňou sám.

Ja: Ahoj, zastav sa na chvíľu. Si sa na nás tak divne pozerala.
Ona: Mala som pocit, že na mám niečo na sebe, keď ste sa po mne tak pozerali.
Ja: To nie, len si hrozne sympatická.
Ona: Ďakujem.
Ja: Kam ideš?
Ona: Mám sa stretnúť s kamarátom.
Ja: Idete na kávu.
Ona: Áno.
Ja: Rád by som ťa niekedy spoznal. Čo povieš na spoločnú kávu.
Ona: Hm... to asi nie. Ináč sa ponáhľam.

Mám taký pocit, že by sa s ňou dalo dohodnúť, len som nemal veľa času a ešte by to chcelo s ňou nájsť niečo spoločné. Rozlúčili sme sa, povedala mi aspoň ako sa volá a to bolo všetko.

Korčuliarka počúvajúca vážnu hudbu

Išla okolo nás, predbehli sme ju a zastali sme na mieste, kde sme čakali nášho kamaráta. Zase prešla okolo a ja hovorím, že za ňou idem. Dobehol som ju na polceste hore kopcom, celý zadychčaný.

Ja: Ahoj (ukázal som na slúchatka). Bolo mi blbé, že sme len tak prešli okolo teba a len sa na teba pozerali.
Ona: blabla
Ja: Čo to počúvaš?
Ona: Chopina.
Ja: Ty si hudobníčka?
Ona: No tak nejak.
Ja: Tiež som kedysi hral na klavíri a počúval takúto hudbu.
Ona: No už sme si to vyjasnili, tak asi pôjdem ďalej.

Tu som už veľmi nemal čo povedať. Nemala veľmi chuť na rozprávanie so mnou. Chcel som ešte niekoho osloviť, no viac zaujímavých dievčat som dnes nestretol.

Tri malé vsuvky

1. Pri prechode námestím sme predchádzali skupinku (2 baby, 1 chalan). Jedna z nich chcela ukázať tým dvom žilinský akustický bod. Je to miesto v strede námestia, kde tlesknete a počuť to na celom námestí. Lenže tí dvaja sa toho akosi obávali. Keď sme ich predchádzali, Pišta mi akurát niečo hovoril, ale otočení sme boli k nim. Hneď začali k nám rozprávať, lebo si mysleli, že to hovoríme na nich. Ja som sa s nimi dal hneď do reči, že sa toho nemusia báť, že je to haluz. Tak ma vyprovokovali, nech to urobím s nimi. Stáli sme teda tam a tlieskali. Potom mi poďakovali za spoluprácu a šli sme každý svojim smerom.

2. Šli sme aj cez nákupné centrum. Z jednej predajne sa po nás usmievala predavačka a mne sa zdalo, že ju poznám. Teda aj ona sa tak tvárila. Pozdravili sme sa a vošli donútra. Bola to čašníčka z našej známej terasy, čo som si ja ale nejako nemohol spomenúť. Vždy sa tak pekne smeje. Nie je zrovna najkrajšia, ale má v sebe nejakú iskru. Predáva v obchode na spodné prádlo. Zakecali sa trochu s Pištom. On ukázal na nejaký prospekt, kde bola pekná baba v ešte krajšej podprsenke a prehlásil, že také niečo by si ona asi neobliekla. Jej odpoveď bola, že prečo nie.

3. Na bicykloch sme pred sebou videli mamu s dcérou. Bavili sme sa o tom, že koľko asi tak môže mať rokov. Lenže ja som to nepochopil a bavil som sa o tom, že keď ju oslovím, koľko oslovení mi ešte ostane. Baby počuli nejaké čísla a keď sme prešli okolo nich, pozreli sme sa na seba a obe vraj vybuchli smiechom. Ja som ani nevedel, že to počuli, vlastne som ich ani nevidel smiať sa. To vraj bolo až potom neskôr. Ja som sa len chcel obzrieť, či dcéra stojí za oslovenie. Bola síce pekná, ale nie môj typ.

Toľko rozprávky na dobrú noc. Teraz všetci pekne spať a nech sa vám niečo pekné sníva. Stav: 21.

[Utorok plaváreň]

Prešlo pár dní a je na čase zosumarizovať, čo sa zase podarilo a čo nie.

Utorok plaváreň

A na plavárni lesby. Teda vraj. Ale ja si myslím, že neboli. Toto bolo skôr na Pištu, lebo zase trepal somariny, keď sme tam prišli a snažil sa ich očividne baliť. Holky boli staršie, otvoril som ich úplne jednoducho. Prechádzali sme okolo a ja som priamo na ne povedal: Ahojte baby, ako sa máte. Neboli zrovna najkrajšie, ale zas tak veľa ľudí tam nebolo, tak som do toho išiel. Reagovali pozitívne, začali sa s nami normálne baviť. Lenže tu by som poznamenal jednu vec, ktorá sa hodí nielen pre môjho Pištu ale aj pre ostatných.

Menej je niekedy viac a snažte sa menej hovoriť a viac počúvať. Nemusíte za každú cenu do tých báb tlačiť kaleráby. Ony veľmi dobre vedia, že sa ich snažíte zbaliť, načo to robiť tak okato. Každá baba vám povie, že by to malo byť prirodzené a nejak vyplynúť zo situácie. Je to síce pravda, lenže aj tej situácii treba trochu dopomôcť a preto nevadí, že budete mať niečo pripravené. Len by to nemalo byť strojené. Keď im dáte navyše priestor, aby sa samé prejavili, budete prekvapení, koľko vám toho o sebe povedia a vy sa nebudete musieť toľko snažiť, aby ste vymysleli tému na rozhovor. Ešte budú radi, že im niekto rozumie. Na vás je už len to, aby ste to vedeli ukočírovať a nezmenilo sa to na to, že si baba sťažuje alebo hovorí o témach, ktoré sa na balenie nehodia.

Ja som z tohoto setu odišiel, keď som pochopil, že to nemá význam. Pišta tam ešte ostal a o čosi sa snažil, aj keď bolo jasné, že z toho nič nebude.

Obedná prestávka

Námestie, čas obeda, slnko praží, naokolo skoro nikoho, len na jednej lavičke sedí dievčina. Prichádzam k nej. Otvárak úplne obyčajný s tým, že si k nej prisadnem. Akurát som začal koktať, čo som samozrejme aj priznal, aby som sa sám trochu uvoľnil. Volala sa Lenka, bola príjemná. Bola podľa mňa aj celkom rada, že som si k nej prisadol. Bohužial sa mi nepodarilo closovať, hoci som to skúšal. Celý problém bol v tom, že som nebol uvoľnený a ani ja sám som necítil, že by to vyšlo. Bol to len taký pokus. Vraj teraz nehľadá vzťah. WTF? Ja som jej žiaden vzťah ani neponúkal.

Slečna s letákmi

Vošiel som do OC a hneď pri dverách som dostal do ruky leták. Išiel som potom niečo vybaviť, ale napadlo ma, že sa s ňou aspoň trochu pobavím.

Ja: (už mi chcela dať leták znovu pri odchode) Ja ti taký leták tiež môžem dať. Ty si tu na brigáde.
Ona: áno.
Ja: A študuješ na strednej?
Ona: Teraz idem na výšku.
Ja: To je škoda. Keby si bola staršia, tak ža pozvem hneď na kávu.
Ona: Tak si zober aspoň ďalší leták.

Nepamätám si už ako to bolo presne, ale niečo na tento štýl. Kecli sme ešte trochu o tej predajni, čo bola na letáku, ale nemal som nejak chuť closovať ju.

Dve vysmiete slečny

Išiel som na bicykli a stretol kamaráta. Chvíľu som sa pri ňom pristavil, no potom som si všimol dve slečny (Karina a Natália), ktoré sa fakt skvele bavili. Dobehol som ich a povedal, že sa mi hrozne páči, aké sú vysmiate a že som si ich všimol ako vychádzali z OC. Išiel som chvíľu s nimi popri bicykli a hrozne sa mi s nimi dobre bavilo. Keby ste navyše videli, aké mali kozy. No mal som čo robiť Boli bohužial podstatne mladšie, tak som sa s nimi za chvíľu rozlúčil bez nejakého pokusu o close. Potom ma napadlo, že predsa len som mohol skúsiť. Odhadom mali tak 17, čiže možno by sa niekedy dalo niečo podniknúť.

Dvojset v piatok v noci

Išli sme s Pištom do mesta. Stretli sme ešte nášho kamaráta Joža, ktorého stretávame takmer stále. Je to tichý človek, ale priateľku má. Prechádzali sme nočnou ulicou a na jednej terase, ktorá už bola zatvorená, sedeli dve dievčatá (Betka a Alexandra). Obe majú 19 rokov. Ja som sa bez ohlásenia od chalanov odtrhol a išiel za nimi. Zavolal som ich, nech idú s nami na pivo. Vraveli, že už idú domov a čakajú na autobus. Do toho prišli chalani. Jožo je vždy ticho a stojí opodiaľ. Pišta sa však pustil do monológu. Snažil som sa to ešte nejako zachrániť a snažil sa od jednej vypýtať číslo, že teda nabudúce niekde zájdeme. Lenže slečna čísla nedáva, keď niekoho nepozná. Predstavili sme sa, lenže po chvíľke konverzácie proste odpoveď bola stále tá, že čísla nedáva. Nevadí, ide sa ďalej, ešte nekončíme.

Darinka z OC - alebo ideme druhé kolo

Pred nedávnom som ju oslovil a pýtal si číslo, lenže mala priateľa. Občas som sa za ňou na minútu zastavil a prehodil pár slov, ale nič som neskúšal. Blížil som sa už k autu, že pôjdem domov a pred sebou som zazrel blondínku, ktorá mala na sebe kraťasky. Povedal som si, že ju cestou oslovím. Dobehol som ju, pozrel na ňu a ona hovorí, že ahoj. Samozrejme, som ju hneď spoznal. Cestou som sa dozvedel, že priateľa už nemá, zvýšil si trochu attraction (podľa môjho názoru). Odprevadil som ju na vlak, ale keď som si pýtal číslo, aj tak mi ho nedala, ževraj číslo len tak nedáva a aj jej bývalý chalan musel o ňu veľmi bojovať. To bola vsuvka, poďme na zaujímavejšie veci.

Omyl

Ráno, idem do práce na bicykli. Predo mnou vidím slečnu, prisahal by som, že Katka, ktorú som kedysi dávno oslovil a bol s ňou na rande. Dobehol som ju a šiel chvíľu s ňou. Potom som sa na ňu pozrel a povedal ahoj.

Ona: Ahoj.
Ja: Ja som si ťa asi s niekym pomýlil.
Ona: No asi áno.
Ja: Veľmi sa podobáš na moju kamarátku.
Ona: Mám tu asi dvojníčku.

Pravdupovediac, ostal som dosť zaskočený a nevedel poriadne zo seba nič dostať. Ona bola síce tiež zaskočená, ale rozhovor bol príjemný. Keďže som však nevedel, ako ďalej, rozlúčil som sa a šiel do práce. Potom ma napadlo, že som to mohol využiť ako situáciu k zoznámeniu a povedať niečo v zmysle, že keď už sme sa takto stretli, tak sa môžeme aspoň spoznať a ísť chvíľu s ňou cestou do práce. Nevadí, nabudúce.

Oslávenkyňa

S Pištom som šiel z plavárne do mesta. On šiel na rande a ja som pred sebou uvidel krásnu slečnu. Poslal ma, nech ju idem osloviť, že on do mesta dôjde sám. Samozrejme, že som išiel. Dobehol som ju a využil predchádzajúcu príhodu ako inšpiráciu na oslovenie.

Ja: Ahoj.
Ona: Ahoj.
Ja: Rozmýšľaš, odkiaľ ma poznáš?
Ona: áno.
Ja: My sa nepoznáme, ale prišla si mi sympatická, tak som ťa chcel spoznať.

Táto bola naozaj krásna a ešte k tomu aj vekovo blízka. Povedala, že má takmer 30. Dalo sa s ňou naozaj dobre rozprávať. Predstavila sa mi ako Silvia, tak som jej hneď zaprial k sviatku. To ostala prekvapená, že odkiaľ to viem. Bavili sme sa chvíľu aj o tom, že bude búrka.

Ja: Urobme spolu takú stávku. Ak bude búrka v noci, pozývaš ma na drink a ak až zajtra, tak pozývam ja teba.
Ona: Urobme to radšej bez tej stávky.
Ja: Dobre, tak mi nechaj kontakt a pozývam ťa.
Ona: Niekedy sa náhodne stretneme. (WTF? to nebolo prvý krát, čo sa mi to stalo)

Aspoň mi povedala kde býva a že ju tam môžem vidieť často. Tak uvidíme. Nevidím to príliš dobre. Je to škoda, fakt stála za to.

Janku strieda Zuzka

Vošiel som do OC s nádejou, že spoznám Janku, ktorú mi raz kamarátka (jej sesternica) odporučila, aby som ju prišiel osloviť. Stála tam blondínka.

Ja: Ahoj, ty si Janka?
Ona: Nie, tá robí v utorok.
Ja: Ja som myslel, že sa tu striedate len dve.
Ona: To áno, ale ja zaskakujem.

Celý pokec bol príjemný, dozvedel som sa toho dosť, ale neclosoval som, lebo som sa počas koverzácie dozvedel, že bola s priateľom na dovolenke.

Zlatý klinec večera - Zuzka

Sedel som na lavičke a telefonoval. Mal som už namierené domov, keď tu si prisadla vedľa krásna slečna v krátkych modrých šatočkách. Povedal som si, že ju pôjdem skúsiť. V posledom čase som sa navyše rozbehol a už mi tie oslovenia nerobia taký problém. Po určitom čase to pôjde aj vám, uvidíte.

Ja: Ahoj, prisadnem si na chvíľu.
Ona. Jasné v pohode.
Ja: Čakáš tu na niekoho?
Ona: Nie, len som si prišla zjesť zmrzlinu.
Ja: Keby som bol vedel, že máš chuť na zmrzlinu, zobral by som ťa na ňu, ja by som si tiež dal.

Úplne obyčajný otvárak. Komunikovalo sa s ňou perfektne. Myslím, že som ju aj trochu zaujal, bavili sme sa o tom, či chceme žiť na Slovensku alebo v zahraničí. Bola rada, keď som na to odpovedal, že na Slovensku, že keď je človek šikovný, tak sa má dobre aj tu. Bavili sme sa aj o vzťahoch, ale nie o bývalých ale skôr o tom, ako to medzi chalanmi a babami chodí. To bol naozaj pekný flirt. Trochu som ju kinoval. Potom som ju zachránil od osy, ktorá stále za ňou chodila. Mala v ruke kľúč od auta, tak sme nadhodili tému, že ja síce auto mám, ale prišiel som na bicykli a že hrozne rád športujem. Došli sme až k tomu, že sme sa dohodli, že si pôjdeme niekedy zabehať spolu. Číslo dala ochotne a poznamenala, že to normálne nerobí.

Potom prišiel Pišta a prisadol si k nám. Trochu mi pokazil dobre rozohratú hru. Zase začal viacej rozprávať ako počúvať, čo si on neuvedomuje, hoci mu to hovorím. Snažil som sa to zachrániť tak, že som ju chcel izolovať, že ju pôjdem trochu odprevadiť, ale vraj ešte ostáva v meste. Tak sme sa aspoň všetci presunuli na druhé námestie, kde sa premietal film. Nebolo to napokon až také strašné, možno sa mi ju podarí vytiahnuť von.

To Puzzle
Chlape, vďaka za podporu. Veľmi si toho vážim. Takisto joei. Áno mám v tom jasno a myslím, že keď si ktokoľvek spraví jasno, tak to napokon dokáže. Mne sa tvoj prístup veľmi páčil, keď sme boli na sarge spolu, len treba vytrvať. Ja sa momentálne cítim skvele, aj keď výsledky stále nie sú. Viem, že niekam smerujem a skôr či neskôr to príde. Navyše ľudia okolo akosi vidia, že sa niečo deje a páči sa im to, ako tie dievčatá oslovujem. Pred 3 rokmi som to nikomu nehovoril, že takéto niečo robím, teraz o tom vedia prakticky všetci a ešte mi niektorí chalani robia radosť, že aj oni skúšaujú.

S Pištom sme aj kamaráti, chodíme spolu na rôzne akcie a nie len za účelom baliť baby. Aj keď on robím hrozné sprostosti a vidno na ňom, že niekedy nevie už čo so sebou. Veľa ľudí je na neho naštvaných a ja som jeden z mála ľudí, ktorí vedia, že za to síce môže sám, ale niekedy nechtiac. Na začiatku prázdnin ma nakopol, teraz ma síce trochu brzdí, ale ja mu to aspoň na rovinu poviem a snažím sa mu aj ukázať, ako by sa to dalo ináč.

Zastal som na čísle 25

[Rande s Jankou]

Rande s Jankou

Janka je holka, ktorú som opäť trapne vytiahol von cez net. Mali sme sa stretnúť už trikrát, ale až na štvrtý to vyšlo. Písala im smsku, že má na sebe červený top a minisukňu a podľa toho, čo som videl na fotke, som si myslel, že to bude sakra ťažké a že sa jej nemôžem pozerať do výstrihu. Skutočnosť ale bola trochu iná. Tie fotky na nete trochu skresľujú a na moje počudovanie neprišla až taká pekná slečna. Hneď od začiatku mi bolo jasné, že nebudem mať záujem. Využil som hneď to, že včera mala meniny a doniesol jej aspoň malú sladkosť a po ceste sa zastavil ešte v parfumérii, kde som sa tváril ako zákazník a nechal sa navoňavkovať. S Jankou sme si boli sadnúť na terasu na kofolu, cestou som stretol kamaráta, na terase zase pár Francúzov, tiež mojich kamarátov. Tak som s nimi prehodil pár slov po anglicky. Muselo to vyzerať komicky, že som zdravil prakticky každého, koho som stretol. Rande nebolo nejaké zábavné. O nič som sa nepokúšal, len som debatoval a sem tam som už nevedel, o čom hovoriť. To je tak, keď človek nemá motiváciu niečo tvoriť. Ona sa o mňa prakticky nezaujímala, len si sťažovala, aké to má v živote ťažké. Našli sme predsa len nejakú spoločnú reč, keď mi hovorila, že občas hráva so spolužiakmi strip poker a že sa stavila so spolužiakom, že keď bude mať dobrý prospech, tak on prebehne okolo školy v spodnom prádle a ak nie, tak ona. Nakoniec som ju ani nebol odprevadiť, pretože som si šiel po bicykel a išiel svojim smerom.

Jeden malý reject alias prekonal som ďalší krok

Na obed som bol dnes so sestrou. Cez obed som si vlastne dohodol to rande s Jankou. Priamo pred jej očami. O tom som ale nechcel Po obede som šiel na zmrzlinu a ako som sa tam blížil, prešla oproti kočka, za ktorou som sa otočil. Pekná vysoká brunetka v sukni a podpätkoch. To oblečenie ma trochu odrádzalo, ale povedal som si, že je na čase prekonať ďalšiu métu a skúsiť aj takéto dievča, ktoré sa na prvý pohľad ku mne nehodí. Kúpil som si teda zmrzlinu a vydal sa na závod dobehnúť ju. Inými slovami, znova som si nafackal Ono to fakt pomáha. Cestou som videl, že sa zastavuje takmer v každom výklade. To je asi aj dôvod, prečo som nemal také ťažké dobehnúť ju. Vedel som približne, čo poviem. Ťažšie už bolo to, že keď som ju dobiehal, všade okolo nej boli ľudia a ja som opäť dostal ten blbý pocit, že sa všetci na mňa pozerajú a čakajú len na to, ako sa budú baviť, keď ma odmietne. Dobehol som ju, predbieham, otočím sa a

Ja: Ahoj, zastav sa na chvíľu. Pred chvíľou si prechádzala okolo mňa a ja som sa musel vrátiť, nemohol som ťa len tak nechať ujsť.
Cítil som sa pritom fakt blbo, hlas sa mi triasol a teta, ktorá išla krok predo mnou sa na chvíľu otočila. Pokračovala však smerom ďalej.
Ona: A čo vlastne odo mňa chcete?
Ja: Ja nič. Len si mi prišla hrozne sympatická.
Ona: Aha, ďakujem. (a vošla do najbližšej predajne).

To bolo celé. Nevedel som čo robiť, asi by nešlo ani nič rozumné. Mohol som vbehnúť do predajne za ňou, ale načo. Užil som si svojich 20 sekúnd hanby. Pozrel sa, koľko ľudí to sledovalo a myslím, že to celé videl len jeden pán, ktorý stál oproti pri banke. Nakoniec to nebolo až také hrozné, po tom oslovení som sa necítil už blbo, naopak som mal pocit, že som to dokázal. Dúfam, že to bol míľnik a nabudúce už budem sebavedomejší a odhodlám sa tých dievčat, ktoré sú v pohybe osloviť viacej. Mám taký pocit, že práve v tomto najťažšom leveli sa skrýva najviac dievčat, ktoré stoja za to a medzi nimi aj tá, ktorá čaká na to, kedy ju zastavím.

To je na dnes všetko. Skúšal som ešte volať Lucke, s ktorou som mal rande v piatok, bohužiaľ mi to nezdvihla. Skúsim opäť zajtra. Taktiež chcem skúsiť zavolať Simone, ktorú som oslovil včera a vytiahnuť ju na rande a spoznať ju. No a asi je na čase znova sa ozvať Romane, ktorá teraz bola na týždeň preč. 31 girls to go. Zajtra padne tridsiatka.

[Instant - Táňa]

Instant - Táňa

Ráno som bol s kamarátom pozerať byt na prenájom. Keď sme dopozerali, povedal som si, že sa pôjdem pozrieť do mesta, či tam nenájdem nejakú peknú slečnu. Aj som našiel jednu, čo sedela na lavičke, ale z nepochopiteľných dôvodov som za ňou nešiel. Prešiel som teda na bicykli jednu ulicu, nafackal som si a vrátil som sa. Prišiel som z opačnej strany a zastavil pri nej.

Ja: Perfektné počasie na opaľovanie, že? Ja som ťa tu už pred tým videl a povedal som si, že sa vrátim.
Ona: Fakt? Ja som ťa vôbec nevidela.
Ja: No asi si málo všímaš chlapcov. Vedľa robia dobrú zmrzlinu, zájdeme?
Ona: Čo prosím? Nejak nevnímam.

Hodil som do toho ešte pár viet, lebo zjavne bola trochu mimo a keď som zistil, že jej ušiel vlak, tak som navrhol znova, že ju vezmem na zmrzku. Pýtala sa ma, čo robím tak skoro ráno v meste, ja som trochu pozisťoval, čo robí, čo študuje a aká je. Dozvedel som sa mimo iného, že robí na jednej terase čašníčku. Zhodou okolností sme tam s chalanmi včera večer sedeli na pive. Celý čas som rozmýšľal, či si budem od nej pýtať číslo alebo nie. Bol som taký na vážkach, niekedy si hovorím, že pre tréning sa to hodí, potom zase zadrela niečo, čo hovorilo proti nej. Skôr mi prišla taká problémová, nebola zas ani nejak extra pekná, tak som sa napokon rozhodol, že nebudem closovať, len som sa rozlúčil, zobral sa a išiel ďalej.

NC v priebehu minúty - Simona

Večer som sa chystal na futbal a mal som ešte asi hodinu čas. Keďže vonku som akosi nikoho nemohol nájsť, zašiel som na chvíľu do OC. Zbadal som peknú slečnu opretú o zábradlie ako pozerala dole. Prešiel som okolo nej, po pár krokoch som si nafackal, že zase excusujem a vrátil som sa k nej.

Ja: Ahoj. Robíš rozhodkyňu na človeče? (dole ktosi hral obrovské človeče, nehnevaj sa)
Ona: Nie, len tak pozerám.
Ja: Ty niekoho čakáš, že?
Ona: Áno, kamarátku. (vďaka bohu, že nie priateľa)
Ja: Vieš, čo. Rád by som si skúsil jeden trik. Môžem?
Ona: Áno.

Za nájdenie triku vďačím Benikovi. Najlepšie bude, ak vám tu hodím odkaz na youtube. http://www.youtube.com/watch?v=YnTqScs8de8&feature=related

Ja: Stavme sa, že keď to dokážem, tak ma pozveš na kávu a ak nie, tak pozývam ja teba.
Ona: Dobre.

Potom som urobil ten trik.

Ona: Hahaha (tak uštipačne)
Ja: Nechala si sa nachytať.
Ona: Prepáč, už musím ísť, ide mi kamarátka.
Ja: Počkaj a čo tá káva.
Ona: Ja neviem.
Ja: Nechaj mi na seba číslo.
Ona: Nadiktovala a rozlúčili sme sa.

Neviem, či som si vybudoval dostatočnú attraction. Skôr to vidím tak, že jej zavolám a ak ma zdvihne, bude asi dosť záležať na tom, ako budem v telefóne pôsobiť a akú bude mať náladu. Ale potešilo ma to. Vyzerá byť tak okolo 22 rokov, pekná čiernovláska, tak HB8 a teší ma, že konečne som si trúfol na dievča, ktoré sa mi naozaj páči. Verím, že to vyjde. Už by sa patrilo.

Príjemný pokec s budúcou mamičkou - Erika

Hneď potom som išiel na druhý koniec OC. Skúšal som hľadať vhodný cieľ. Nepodarilo sa. V jednej predajni som videl slečnu ako sa díva do neznáma a má nahodený výraz kyslej uhorky. Bola vcelku pekná aj keď nie môj typ. Prešiel som okolo, potom som si do tretice nafackoval, že som zase len tak prešiel okolo. Povedal som si, že nech je sranda a aspoň to skúsim.

Ja: Ahoj, prečo sa tak mračíš.
Ona: Nudím sa, nič sa tu nedá robiť.
Ja: Tak si na chvíľu prisadnem a pobavíme sa. Neboj nebudem tu dlho, len trochu zabíjam čas, lebo sa chystám na futbal.

Celý čas mala skrížené ruky, na mňa sa ani len nepozrela. Skúsil som ten istý trik, ktorý pred tým so Simonou. Už som mal jej ruky vo svojich, vtom sa však zjavila predavačka od vedľa a Erika mi navrhla, nech to radšej skúsim s ňou. Tak som teda prešiel na tú druhú. O nič som sa nestavil, necítil som to tak. Robil som to len zo zábavy. Pobavil som obe dievčatá. Chvíľu sme pokecali, potom musela tá druhá odbehnúť za zákazníkom. Ostali sme sami. Porozprávali sme sa o tom, či tam za ňou chodí veľa chalanov. Na to mi povedala, že ani nie, pretože je zadaná. Rozvinul som tému, že to je super a že to neznamená, že sa teraz nemôže s nikým pobaviť. Získaval som si ju a myslím, že sa mi to aj podarilo. Potom povedala, že už tam dlho pracovať nebude, lebo ide na materskú. Je v 5. mesiaci tehotenstva, ale vôbec by som to na nej nespoznal. Zložil som jej teda kompliment. Ešte sme chvíľu o niečom pokecali a potom som sa rozlúčil a pobral sa ďalej.

S dnešným výkonom som spokojný. Trúfol som si sám, sú z toho aj nejaké výsledky a dúfam, že to takto bude pokračovať aj ďalej. Ostáva 33 dievčat do mojej stovky.

[Rande s Luckou]

Rande s Luckou

Spoznali sme sa na pokeci, nestrácal som zbytočne čas nejakým vypisovaním a po pár správach som ju vytiahol von. Na prvý krát nám stretnutie nevyšlo, ale na druhý už prišla. Dokonca kvôli mne prišla z iného mesta autom. Hneď na začiatok som si vymyslel príhodu, ktorá sa vôbec nestala, ale využil som to, že sa u nás konala nejaká súťaž o najsilnejšieho muža a povedal, že kým som na ňu čakal, tak ma tam chceli stiahnuť dvíhať nejaké činky. Tým som predišiel nejakému počiatočnému kolu otázok a odpovedí typu aká bola cesta, čo robí, čo študuje, atď. Vybral som 2 miesta, kam si môžeme ísť sadnúť, na čo poznamenala, že som riadne pripravený. Zobral som ju na kávu, dokonca som nevedomky, ale dobre odhadol jej chuť. Stále sme mali o čom hovoriť, keď som už nevedel ja, tak sa ona pridala. Vyhýbal som sa témam o bývalých priateľoch, tomu, aby sme nie veľmi hovorili o práci, lebo je to nudné a skôr som to ťahal tým smerom, aby mi ukázala, čo má rada. Občas som sa jej dotkol, myslím, že jej to bolo príjemné. Cestou k autu som jej dokonca ponúkol rameno, lebo sa jej zle šlo dole kopcom. Má 23 rokov, vlastné auto, za chvíľu dom, je dosť samostatná a to sa mi na nej páči. Aj som jej to povedal. Vzhľadovo je pekná, má peknú tvár, vlasy, aj postavu. Má síce pár kúskov slaninky na bruchu naviac, čo vidno, ale nie je to niečo, čo by ma vyslovene odpudzovalo. Ešte tomu dám šancu.

Turnaj v plážovom volejbale

Ako nadpis napovedá, mali sme turnaj v plážovom volejbale. Boli sme tam len na chvíľu pozrieť. Vlastne sa to celé konalo v takom bare na našej priehrade, kde aj bez toho chodí pomerne dosť ľudí. Objednali sme si nejaký ten nápoj a Pišta mi ukázal dve slečny, ku ktorým si chcel prisadnúť. Tak som povedal, poďme do toho.

Ja: Môžeme si prisadnúť. (nečakal som na odpoveď a prisadol si)
Pišta si prisadol o chvíľu tiež, bohužial k tej istej babe z druhej strany. To som mu mohol na konci povedať, že sa to nerobí.
P: Budeš mať dvoch chlapov.
Ja som sa po tomto zobral a presadol si k druhej slečne. Tá veľmi nejavila záujem o konverzáciu. Celý čas sme sa väčšinou bavili s tou prvou, tá bola super. Ja som občas prehodil niečo na tú druhú, ale celý čas bola skôr na odchode. Zistili sme, že tam prišli kúsok pred nami a mali zopár kamarátov na triatlone, ktorý sa konal zároveň s volejbalom. Trochu sme pokecali, zdržali sa asi 5 minút, predstavili sa, ale potom ich išli čakať do cieľa.

Zapozeral som sa na ihriská, kde sa hral volejbal. Zaujala ma tam jedna slečna, ktorá hrala iba v plavkách a mala riadne prednosti. Pišta ma medzičasom opustil a prisadol si ku mne niekto iný, ja som si počase zobral kofolu a šiel bližšie k ihrisku, nech mám lepší výhľad na slečnu a jej prednosti. Všimol som si vedľa na lavičke dve slečny, ktoré sa pozerali na zápas. Jedna z nich mala obviazaný prst.

Ja: To sa ti stalo na volejbale?
Ona: Nie, pri varení.
Potom sme chvíľu kecali o varení. Medzičasom som si prisadol k ním a kecal s tou druhou o volejbale. Prestavili sme sa, povedal som svoje príhody z varenia.

Ja: Vy sa odkiaľ poznáte? Ste kamarátky, spolužiačky, sestry?
Ony: To je také zložitejšie. Niečo ako budúce švagriné. Tu Denisa chodí s mojim bratom.

Musím poznamenať, že Denisa bola krajšia, čiže opäť pekná baba, ktorá niekoho má. Škoda. Ešte chvíľu sme sa porozprávali, potom som šiel hľadať Pištu a odniesť prázdny pohár. Obe tieto oslovenia boli také neplánované, spontánne. Hlavne to druhé. Ja som totiž vôbec nevedel, že tam niekto sedí na lavičke, lebo z tej pozície, kde som bol pred tým, ju zakrývala stena. Páčilo sa mi to a dievčatá boli tiež super. Bohužial zatiaľ mám akosi šťastie na tie zadané.

Boli sme potom ešte na plavárni, kde Pišta oslovil nejaké mladšie baby, ja som tam šiel s ním, ale keď som videl, o čom sa bavíme a že jedna z nich sa nám nechce ani predstaviť (koľkýkrát sa nám to už len stalo), tak som radšej oznámil, že idem preč pohľadať ďalšieho kamaráta, s ktorým sme tam boli a nechal som tam Pištu samého. Tan tam bol ešte dosť dlho, až kým sa baby samé nezdvihli a nešli preč. Toto za nejaké poriadne oslovenie ani nepokladám. Skôr také kecanie o blbostiach.

Boli sme potom ešte v OC. Potreboval som kúpiť mame a sestre darčeky k narodeninám a meninám. Zase som si na to spomenul na poslednú chvíľu. Vošiel som do predajne a hneď som si to zamieril k slečne, ktorá tam pracuje a povedal

Ja: Dobrý deň. Potreboval by som poradiť. Zháňam darček pre sestru, 36 ročnú na narodeniny. Môžete mi nejako poradíť.
Ujala sa toho.
Ona: A má radšej také športové alebo elegantné?
Ja: nie je podstatné, čo som povedal

Začala mi ukazovať nejaké veci, hneď som to k nej prirovnal.

Ona: Počkajte, zoberiem si iné číslo a vyskúšam si to.
Ja: (po tom, ako to dala na seba) Keď to takto skúšate, to môžem vybrať aj nejakú podprsenku.
Ona: Alebo tielko To sa tiež hodne predáva.

Potom sme ešte niečo povyberali, poskúšali a vybral som si tričko, ktoré som šiel zaplatiť. Pri platení sme si potykali.

Ja: Keď jej to nebude sedieť, môžem to prísť vrátiť priamo k tebe?
Ona: Ja tu teraz 2 týždne nebudem.
Ja: Tak mi na ten lístok pripíš aj telefónne číslo.
Ona: To nepôjde.
Ja: Prečo?
Ona: Som zadaná.
Ja: Hádam nie si priviazaná doma reťazou a nemôžeš sa strenúť s nikým iným.

Ďalej už neviem, ako to bolo. Rozlúčili sme sa, neskúšal som ďalej. Išiel som nájsť Pištu. Keď som ho našiel, čakal na lavičke a po tom, ako som vybral ešte druhý darček mi hovorí, že v predajni vedľa je pekná predavačka a že nech ideme za ňou. Hovorím mu, že nech tam ide sám, že to bude blbé, keď tam pôjdeme obaja. Vraj sa tam sám hanbí. Tak som mu povedal, že ho zoznámim, ale nechám ho tam potom sám.

Ja: Ahoj. Tuna kamarát by sa s tebou rád zoznámil, Evka (mala menovku).
Potom som ich predstavil.
Ja: Ja vás tu nechám, pokecajte si chvíľu. Idem zatiaľ pozrieť do obchodov.

Pišta toho veľa neporiešil. Bola to asi 20 ročná brigádnička, ale vraj má 5 ročný vzťah, ale vraj sa aj stretáva s inými chlapcami. Čo k tomu dodať? Pišta mal málo odvahy, aby si zobral na ňu kontakt a vytiahol ju niekde a takéto situácie sa dejú pravidelne. Mladé dievča má vzťah, ale rieši aj iných chlapcov. Takže pokiaľ ju chcete zviesť a nečakáte od toho nič vážne a nevadí vám, že niekomu leziete do kapusty, do toho.

Toľko (moji verní čitatelia, ktorí sa tu už možno aj začínate nudiť, keďže nejaké veľké výsledky stále nemám) na dnes. Ešte pravidelné odrátanie z mojej stovky. Tentokrát som skončil na čísle 36.

[Report za posledné dva dni]

Report za posledné dva dni

Bol som bez winga, konečne Sám som sa však na nič veľmi neodhodlal. S wingom je to predsa len lepšie, nemusí ani baliť. Stačí, že tam s vami je a občas vás pošle do akcie. Cestou ma zastavili nejaké holky, ktoré sa mi snažili predať parfém. Chvíľu som s nimi pokecal, že asi pred 2 týždňami ma oslovili ich kolegyne. Celý čas mi vykali. Išiel som sa potom prejsť ďalej, ale veru nevidel som veľa súcich dievčat. Keď som sa vracal, tak som sa pri jednej z nich zastavil a opýtal sa, prečo nezastavujú v centre mesta, ale takto na okraj. Vraj kvôli kamerám. Bavil som sa s ňou, že by som im trochu pomohol, že sa aj ja chcem s niekym zoznámiť. Na to mi bola ochotná pomôcť ona, že ma s niekym zoznámia. Tak sme sa hneď zoznámili my dvaja. Nepáčila sa mi, krajšia bola jej kolegňa, ktorá práve niekoho ukecávala. Počkali sme na ňu a zozámil som sa aj s ňou: Kika a Nika. Chceli sa pohnúť ďalej, pomohol som im s jednou krabicou, bohužial asi za minútu sa zjavil ich šéf, že vraj odchádzajú. Tak sme sa rozlúčili.

Potom som sa stretol s Pištom, hneď do mňa vošla nová energia a mal som chuť oslovovať. Bohužiaľ mi to väčšinou kazí, pretože sa s holkami rozpráva o totálnych sprostostiach. Oslovili sme dve holky, ktoré sa hrali s fotoaparátom. Spýtal som sa ich, či sa s nimi môžeme vyfotiť. Sprostosť Hneď by som si bol nafackal. Jedna s nami komunikovala, druhá ju však brzdila a aj sa postavila a išla preč a ťahala aj tú druhú. Tu som videl, že nie je veľmi šanca, bol som na odchode. Holkám som sa ospravedlnil, lebo to bolo fakt hrozné a radšej sme odišli.

Potom sme zašli k inej dvojici. Tieto boli aspoň ochotné baviť sa s nami a fakt sa kosili skoro celý čas, čo s nami boli. Bolo vidieť také napätie a zbaliť sa ich veľmi nedalo. Ani sme vlastne nechceli. Pišta si kecal zase svoje blbosti o ich priateľoch, čiže niečo, čo sa s holkami fakt nerozoberá. Bol som na odchode asi 3 krát, ale zakaždým sme to nejak zakecali. Ja som tam nechcel veľmi ostávať, pretože som chcel osloviť niekoho, s kým by to malo zmysel. V každom prípade sme sa rozlúčili v pohode, len sa im zdalo takéto oslovenie čudné.

Išli sme smerom do OC. Pri vchode fajčila nejaká predavačka (ďalšia Kika). Prišiel som ku nej sám a oznámil jej, že mám chuť chvíľu si s ňou pokecať. Bola chvíľu zaskočená, lebo sa jej to vraj nikdy nestalo, ale nevadilo jej to. Boli sme tam s ňou asi 5 minút, porozprávali sa o jej práci o zahraničí. Celý čas sa dívala iným smerom, tak som jej povedal:

Ja: Možeš sa na chvíľu otočiť.
Ona: Otočila sa.
Ja: Takže sú modré.
Ona: Prosím.
Ja: Chcel som vedieť, aké máš oči.

Prišli sme potom do predajne, kde sme si skúšali pár vecí, ktoré predávajú. Oblečenie, ale veľmi drahé. Najlacnejšiu košelu som našiel asi za 100 eur. Nie, že by som na to nemal, ale za oblečenie sa mi fakt toľké peniaze nechce dávať.

Potom sme sa rozdelil. Ja som išiel na chvíľu za Miškou, ktorú sme kedysi dávnejšie oslovili a ktorá chce, aby som oslovil aj jej sesternicu Janku, ktorá sa tam s ňou strieda a ktorú som ešte nevidel. Bol som tam len chvíľu, šiel som potom ďalej. Bol som sám, ale mal som zrazu chuť oslovovať. Na to je takéto nakopnutie dobré. Keď si už spravíte pár oslovení, ide to potom samo. Prešiel som okolo jedného pultu (informácie). Tam tú slečnu nikdy nie je vidno, aj teraz jej trčali len vlasy. Prišiel som ku nej a povedal

Ja: Kuk
Ona: Krásne sa usmiala. Čo si želáte.
Ja: Ja som sa len prišiel pozrieť, či tu niekto je, lebo vám vidno len kúsok hlavy.

Táta slečna (Aďa) bola perfektná. Pokecali sme si veľmi dobre, bola celá šťastná, že za ňou ktosi prišiel a nemusela sa nudiť. Vyzvedal som či tam brigáduje, čo sa tak ľudia pýtajú, čo študuje a podobne. Raz nás vyrušila teta SBS, ktorá tam niečo prišla podpísať, musel som chvíľu kecať aj s ňou. Bola milá. Potom som sa pokúsil o NC, ale začala o tom, že by sa to jej priateľovi nepáčilo. Ó bože, koľký to krát zase baba vyrukovala s priateľom. Tento krát som skúsil inú taktiku. Najprv som si povedal klasicky o rande v trojici, ale pokračoval som ináč.

Ja: To hádam neznamená, že sa teraz nemôžeš stretávať s kamarátmi.
Ona: Samozrejme, že nie, ale teba ešte nepoznám. Môj priateľ je strašne žiarlivý.
Ja: Kde ho máš schovaného (rozhliadal som sa pritom po skriniach).
Ona: Zase smiech.

Potom sa zjavili jej kamaráti, ktorí sa s ňou prišli porozprávať, tak som sa rozlúčil a zmizol.

Neskôr som sa pokúsil ešte approachnúť jednu holkul, ktorá šla krížom cez námestie. Urobil som to zle.

Ja: Ahoj, počkaj chvíľu, nemohol som ťa len tak nechať prejsť okolo.
Ona: Prepáč, ponáhľam sa.

Presne si to nepamätám, ale takto nejak to bolo. Skúsil som ešte jednu vetu a na to už nereagovala. Tento deň som skončil s 3 osloveniami.

Pridám ešte jedno stretnutie mojej bývalej kolegyne. Kupoval som si gyros, už som ho skoro mal, keď som videl ako cez námestie ide táto kočka. Ráno som si predstavil, že sa spoznám s nejako Miškou. Toto bola ona. Síce nebola nová, ale aj tak to vyšlo. Dobehol som ju a počkal kým dotelefonuje. To už ma registrovala a zastavila sa. Bolo to príjemné stretnutie. Kecali sme spolu asi 10 minút. Má asi 25 rokov, čiže pre mňa ideál a je prirodzene pekná. Navyše pokiaľ viem, tak nikoho nemá. Keď už som chcel odísť navrhol som jej, že sa niekedy môžeme stretnúť a porozprávať. Nadiktovala mi svoje číslo a so spokojným výrazom som šiel ďalej.

18.8.2011

Mal som dohodnuté rande s holkou z netu asi už po tretí krát. Skúšal som jej zavolať a dohodnúť sa, kde sa stretneme. Nezodvihla, tak som napísal sms, nech si donesie plavky, že sa hodíme do vody. Na to mi prišla odpoveď, že zase musela zobrať nejakú službu, že môže až zajtra. Holka jedna, buď skúša moju trpezlivosť, alebo mi len nechce povedať, že sa nestretne. Samozrejme, že som povedal, že nemôžem. Zhodou okolností je to pravda, keďže mám zajtra dohodnuté rande s ďalšou holkou z netu. Prebehlo ešte pár smsiek a dohodli sme sa na pondelok. Ak to znova nevyjde, tak to už asi nechám tak.

Mal som potom športový večer s kamarátmi. Hráme americký futbal Neskôr som sa vrátil do mesta za Pištom. Bola už tma a ani som nedúfal, že by som niekoho ešte oslovil. Skôr som chcel s ním len tak pokecať. Cestou dole nás však zastavili kočky, ktoré rozdávali coca-colu v plechovkách, tak sme si zobrali. Videl som dve slečny na fontáne. Vyzerali síce mlado, ale bolo mi to jedno.

Ja: Ahojte, vidím, že tiež máte plechovky, tak si s nami štrngnite.
Ony: pripili si s nami
Ja: Baby vy tu čakáte na vlak, či autobus?
Ony: na autobus.

Bolo to v pohode, potom sme sa začali baviť, že čo tam tak robia a ďalšie hovadiny. Bavili sa, ale bolo poznať, že sú mladé, nemajú ešte skúsenosti s balením a viac sme hovorili my. Potom sa zrazu za nami zjavila kočka - čašníčka, ktorú poznáme. Tak som ju pozdravil, odišiel sa baviť s ňou. Ona skonštatovala, že to si mohla myslieť, že budeme tam, kde sú baby. Tie dve sa zatiaľ spakovali a išli na autobus, Pišta ich sám neuhral, ale asi sa fakt už ponáhľali. Prišiel teda k nám a začal sa s Katkou baviť. Zase zbytočne rozoberal to, koľkí chalani ju oslovujú a podobné sprostosti. Ja som nám bol zobrať ďalšie plechovky a ony sa pobrali na wecka.

Išli predo mnou a trochu sa mi stratili, ja som sa teda otočil, lebo na lavičke som videl dve kočky, ktoré jedli hamburger. Prišiel som k ním, odparkoval bicykel a začal.

Ja: Čaute baby, mám chvíľu čas, lebo mi zmizli kamaráti, tak sa k vam pripojím a budeme spolu pozerať TV. Pripil by som si s vami, ale vidím, že vy jete.
Ony: my máme tiež.

Tak sme si pripili a začali debatovať. Zas som skúsil, či čakajú na vlak alebo autobus. Vraj na chalanov. Nenechal som sa rozhodiť a vyzvedal, kam sa idú baviť. Zistil som, že sú z iného mesta, prváčky na strednej, čiže nič zaujímavé pre mňa. Opäť pomerne neskúsené v tomto a sami veľmi tej konverzácii nedali. Nebolo to zlé, len som cítil, že keď som sa niečo nespýtal, tak nemali chuť rozvíjať konverzáciu. Neskôr som zazrel, ako idú Pišta s Katkou inou stranou preč, tak som sa rozlúčil a išiel ich dobehnúť.

Katku sme boli odprevadiť na autobus a kúsok od zastávky sa ma pozdravila holka. Bola tam s kamarátkou. Priznám sa, že som nevedel o koho išla. Začala však hovoriť o tancovaní a tak som si domýšľal a zisťoval. Celá konverzácia bola uvoľnená a v pohode. Veľmi mi padlo vhod, že som tam bol sám. Nakoniec som zistil, odkiaľ sa poznáme, dokonca som jej presne povedal aj to, že keď sme sa videli naposledy, tak bola naštvaná, že jej bývalý si kúpil nohavice, ktoré mu vybrala jeho nová priateľka a ktoré si nechcel kúpiť, keď chodil s ňou. Bola prekvapená, koľko si toho pamätám. Už som len meno nevedel a to som sa priznal. Ona na tom bola podobne. Tak sme sa predstavili (Majka). S jej kamarátkou samozrejme tiež (Katka). Potom už išli trolejbusy, tak som sa jej aspoň spýtal na priezvisko a našiel som si ju na FB. Má 20 rokov a to by ešte mohlo byť zaujímavé, len to musím dobre rozohrať.

Sumarizácia: popísal som tu tých stretnutí viacej. Rozmýšľam, čo zarátať za oslovenie a čo nie. Vychádza mi to asi takto. Včera 4, dnes 3. Dokopy 7. Ostáva 40.

Dobré. Náhodou sa mi ten tvoj report veľmi páčil a máš odo mňa +.

1. S tým fotením to bolo z tvojej hlavy? Podľa mňa super zámienka. Ešte si si aj vyskúšal, ako funguje štatistika. 4 holky z 15, ktoré sa s tebou ochotne vyfotili, je myslím dobrý výsledok.

2. Tá konverzácia pri bare - perfektná. Nerozmýšľal si a oslovil ich - super. Takto by sa na to malo ísť. Už len postupne pridávať a bude to lepšie a lepšie.

Najdôležitejšie je, že čosi so sebou chceš robiť. To, že máš 26 rokov a prakticky žiadne skúsenosti, vôbec nevadí. Vyser sa na to. Ja viem, že sa to ťažko znáša. Bol som v podobnej situácii, keď som mal 24 a teraz na tom tiež nie som veľmi dobre, ale robím niečo pre to a stále si hovorím, že raz sa to zlomiť musí. Budem tento tvoj topic sledovať a veľmi rád. Na konci čakám opäť jeden šťastný koniec, tak isto ako v tom mojom. Ono to ináč ani skončiť nemôže. Otázka je len, že ako dlho to bude trvať. Ty sa musíš pripraviť na to, že to nepôjde zo dňa na deň, musíš byť trpezlivý.

Good luck, man. Teším sa na ďalšie reporty, tak nech ich tu pribúda čo najviac

[Report 16.8.2011]

Report 16.8.2011

Ideme si tak po ulici a hovorím Pištovi, aby sa obzrel dozadu, že idú za nami pekné kočky. Chvíľu sme ich počkali a keď prešli okolo nás, tak som ich oslovil, s tým, že nech si dajú s nami zmrzlinu. Potom do nich začal niečo hustiť Pišta, že ich stretáva často na korčuliach a že presne vie, kadiaľ sa pohybujú. To už som videl, že je to zabité a že ich začíname strácať. Tak som to zobral do svojich rúk a keď zahlásil, že o nich všetko vieme, len meno nie, tak som pokračoval.

Ja: Tak vás aspoň zoznámim so svojim kamarátom.

Predstavili sa a pri tej príležitosti som sa predstavil aj ja. Volajú sa Nikola a Katka. Katka potom so mnou začala trochu komunikovať, bavili sme sa o jej náhrdelníku, či je to taký talizman. Bohužial hneď museli ísť na autobus. Možno, keby sa neponáhľali, tak by sme ich aspoň na tú zmrzku dostali, pretože potom začali byť trochu menej bojazlivé. Ani sa im vlastne nečudujem. Keby na mňa ktosi takto vyblafol, že ma pozná a aké sú krásne a podobné veci, tak by som tiež asi podobne reagoval. Samozrejme som za to Pištu sprdol. Bohužial neviem, či to má nejaký význam.

Do ďalšej akcie ma poslal on. Z OC vychádzala štíhla baba a on mi ukázal nech idem. Pravdupovediac, keby ma tam neposlal, tak nejdem. Nebola na prvý pohľad až taká atraktívna, ale keď som si to spätne pozeral, tak sa dosť podobala na moju bývalú a na prvý pohľad mi ani ona neprišla veľmi atraktívna. Prichádzali sme k sebe z boku, ja som ju zastavil.

Ja: Ahoj, počkaj chvíľu. Ja som ťa nemohol nechať len tak odísť, lebo si strašne sympatická. Kam sa tak ponáhľaš?
Ona: Bola veľmi rada. Do práce.
Ja: A to kde sa pracuje takto neskoro večer?
Ona: názov firmy.
Ja: Tam som aj ja pracoval.
Ona: Však si sa mi zdal nejaký povedomý.

Chvíľu sme sa rozprávali o práci.

Ja: Nebudem ťa teda zdržiavať, keď ideš do práce, ale rád by som si s tebou niekedy pokecal a spoznal ťa. Môžeš mi na seba nechať kontakt.
Ona: Ja neviem.
Ja: Tak to skúsme.
Ona: Keď ja fakt neviem. Čo by na to povedal môj priateľ?
Ja: Spravíme si rande v trojici

Nakoniec mi ho nedala, ale povedala, že keď sa stretneme v meste, rada si so mnou pokecá. Samozrejme, že to nie je žiadny úspech, ale asi som to nejak veľmi uhrať nemohol. Aspoň budú mať v mojej bývalej práci o mne zase čo rozprávať

Aktualizácia: 47

[Prekročená 50]

Prekročená 50

Včera sme boli na plavárni. Najprv Pišta narazil na nejaké 15tky, potom ja ešte na jedny, ale tomu tu nejdem rozoberať. Hneď ako som sa otočil, ležali chrbtom ku nám dve staršie. Ako sa neskôr ukázalo, mali 25 rokov, ale tipoval som im viac. Vyzerali tak zostarnuto, vedú party život a vraj im momentálne nič nechýba. V každom prípade som k nim prišiel, teda len som trochu presunul svoje telo, keďže som sedel pri bazéne. Na čomsi sa práve hrozne rehotali, čo vyčítali v časopise. Také tie bulvárne časopisy, však to poznáte.

Ja: Povedzte aj nám, na čom sa tak dobre zabávate.
Ona: To by si nechcel vedieť.

Kecať s nami kecali, aj keď ani sa veľmi neunávali otočiť sa. To boli také baby, ktoré si len užívajú života a raz v 35 sa spamätajú, že nič nemajú. Chvíľu sme s nimi ešte kecali, pozval som ich zo srandy von, na čo sa zatvárili hrozne prekvapene a so smiechom, no a potom sme ich radšej opustili. Nič moc. Takú babu určite nechcem.

Dnes to bolo lepšie. Išiel som do mesta sám. Všimol som si sympatickej kočky, ktorá sedela na lavičke a ťukala niečo do mobilu. Rozhodol som sa, že pôjdem za ňou. V momente, keď som bol pár metrov od nej, vstala a tak som sa k ničomu neodhodlal. Myslel som, že prišla tá osoba, na ktorú čakala. Tak som si na chvíľu sadol kúsok vedľa, vybavil jeden telefonát a čo nevidím. Ona ide späť. Tak som sa rozhodol, že ju oslovím. Prešla okolo, vstal som, dobehol som ju a hovorím.

Ja: Ja som ťa už videl, pred chvíľou si sedela tam na lavičke. Neťukaj už do toho mobilu toľko.
Ona: Usmiala sa a čosi povedala
Ja: Ja som ťa vlastne zastavil, pretože si hrozne sympatická.
Ona: Ďakujem, si milý.

Potom sme prehodili pár viet, sama od seba sa ma spýtala, či som odtiaľto, povedal som, že čakám na kamaráta a ona zase na kamarátku. Keď som sa však spýtal na meno, povedala, že radšej mi ho nepovie a hneď nato sa oproti nej objavila kamarátka. Bola hrozne milá, škoda, že sa mi to nejako nepodarilo zakončiť.

Šiel som na svoju pravidelnú obchôdzku. Stretol pár známych, vybavil zase nejaký ten telefonát a uvidel oproti sebe dve holky na múriku na fontáne. Povedal som si, že nech je sranda a išiel som oproti nim. Keď som prišiel vyzerali hrozne mlado, ale nakoniec sa ukázalo, že sú to vysokoškoláčky, ktoré  idú práve do 4. ročníka.

Ja: Čaute baby, na chvíľu si ku vám sadnem, mám chvíľu čas, čakám na kamaráta.
Ony: Jasné v pohode.
Ja: Vy tu na čo čakáte?
Ony: Na vlak.
Ja: Som nevedel, že aj sem chodí vlak.

Potom sa ma vypytovali, kam idem, či som odtiaľto, atď. Boli hrozne potešené, že sa im niekto prihovoril, zaujímali sa o mňa. Veľmi dobre sa mi s nimi debatovalo, bohužiaľ, výzorom neboli až také pekné. To som samozrejme zistil, až keď som bol s nimi. Z diaľky vyzerali lepšie.

Ja: A vy chodíte na strednú, či ešte na základnú?
Ony: (smiech). My sme už na VŠ (tu mi odľahlo)

Kecali sme asi 15 minút a keďže neboli odtiaľto, tak som navrhol, že sa môžeme niekedy stretnúť, keď prídu. S tým súhlasili. Vymenili sme si kontakty a rozlúčili sa. Tu sa mi stala zaujímavá vec. Keď som podával jednej telefón do ruky, mal som tam posledné volané čisla a ona poznamenala, že sa volá priezviskom rovnako, ako môj posledne volaný kontakt. Zhodou okolností to bolo kamarát, na ktorého som čakal a navrhol som, že ak príde do mesta, kým im odíde vlak, tak ich zoznámim.

Som rád, že som dal konečne NC, aj keď to bolo viacmenej v rámci tréningu. Keby boli odtiaľto, aj by som s nimi občas niekde zašiel a trénoval, ale asi to nebude mať nejakú budúcnosť. Ďalej som rád, že som si sám trúfol na dvojicu a ešte mi to aj vyšlo. Väčšinou mám práve pred dvoj a viac setom rešpekt a idem tam s malou dušičkou. Tento krát zaujal asi aj môj postoj a aj to, že baby sa nudili a čakali na vlak. A v neposlednom rade som rád, že som prekročil 50 oslovení a ostáva mi ich teda 49.

[Ďalšie 3 pokusy do mojej zbierky]

Ďalšie 3 pokusy do mojej zbierky

Tento krát to nie je žiadna sláva, ale tak poďme na to. Celkom tomu nežičilo ani prostredie (nočná ulica) a ani wing, ktorého sebavedomie je v poslednom čase na bode mrazu. V piatok sme mali v meste veľkú akciu. Dalo sa tam osloviť mnoho dievčat, ale nič som neriešil, pretože som sa bavil s kamošmi a bolo mi s nimi fajn. Pozreli sme si ohňovú show a po nej sa všetci rozpŕchli preč. Niektorí na diskotéky, niektorí domov. Ja som sa tiež chystal domov, ale chcel som s Pištom ešte raz prejsť nočným centrom.

Na lavičke sme našli dvojicu dievčat, ktoré fajčili, ale išli sme k nim aj tak. Rozhovor tu už neuvediem, lebo si ho nepamätám. Nebolo to zlé, ale na niekoho čakali, mali obe 17 rokov a riešili skôr svojich kamarátov vo svojom veku.

Na námestí ešte stále boli stánky, ktoré ponúkali pivo, tak som sa rozhodol, že zájdeme s niekym na pivo. Vhodné objekty sa naskytli hneď dva a už mali pivo takmer aj načapované. Tak som k nim prišiel a povedal obyčajné: Baby, poďte s nami na pivo. Boli to staršie dievčatá, tipujem tak 25. Čiže pre nás akurát. Chvíľu sme pokecali, predstavili sme sa, chcel som si vymeniť kontakty, pretože sme sa chystali obaja domov, ale jediné, čo sme od nich dostali, bolo to, že sa môžeme budúci týždeň stretnúť na diskotéke. Sotva tam pôjdem, to je ako hľadať ihlu v kope sena. Možno keby nemali naponáhlo a niečo vypité, dalo by sa s nimi trochu viac jednať, ale za aktuálnych okolností to veľmi nešlo.

Na druhý deň sme šli na futbal a po ňom sme ešte sadli do kaviarne. Boli vedľa nás dve dvojice dievčat. Vyhliadol som si jedny, ale nič som nespravil, akosi mi vadili chalani, ktorí sedeli o stôl vedľa. Občas som pokukoval po jednej z nich a videl som, že aj ona sem tam hodí na mňa očko. Medzičasom som sa ešte zoznámil s čašníčkou. Mala menovku Kika

Ja: Ja Kiku poznám, ale ona si ma asi nepamätá.
Ona: (Zadívala sa na mňa.)
Ja: (Dal som si dole šiltovku). Stále nič?
Ona: Nie.
Ja: Občas sem chodíme s kolegami na obedy a sedávame tam (ukázal som kde)
Ona: Jáj, to ja mám väčšinou služby tu.

Potom sme sa predstavili a povedal som jej, že mi má nabudúce zakývať. Celému tomuto predchádzalo to, že keď sme si objednávali, tak som si k svojmu nápoju objednal ešte úsmev. Ten som samozrejme hneď dostal. Toto však za nejaké oslovenie nepovažujem, chcel som si len trochu pokecať.

Teraz sa vrátim k našim dvom dievčatám, ktoré sedeli o stôl vedľa. Zaplatili sme a odišli sme. Lenže ako si Pišta odomykal bicykel, tak sa po nás začali obe pozerať. Tak som navrhol, aby sme sa vrátili. Zamkol ho teda zase o kúsok vedľa a išli sme, ale povedal, že ich oslovujem ja, že sa momentálne nejak bojí.

Ja: Ahojte. My sme sa k vám na pár minút vrátili, lebo sa celý čas po nás usmievate.
Ony: čosi odpovedali.
Ja: Chystáme sa už domov, ale ak máte zajtra čas, môžeme zájsť spolu do kina.

Tu sme sa dozvedeli, že nie sú odtiaľto a sú tu len na výlete. Snažili sme sa ich teda zlákať ešte na jednu kávu s nami, aj boli také načaté, ale keďže sme neboli rozhodní, tak to nakoniec nechali tak. Skúšal som ešte získať kontakt, že keď ku nám nabudúce prídu, tak ich prevediem mestom, ale navrhla mi iba to, že ona si zoberie môj kontakt. Tak som na to zareagoval: Vieš, čo. Ja som za každú srandu. Sám som zvedavý, či ho vôbec niekedy použiješ.

Takto dopadli moje 3 neslávne oslovenia za tento víkend. Nič sa nedeje, pokračujem ďalej. Aktuálny stav: 52.

Zlepšuješ se, stále je v tom pochybnost, ale ty tu stovku do konce prázdnin dáš!

vykaslal som sa na kvantitu. stovku si chcem dat, ale akosi to v poslednom case nestiham. V kazdom pripade som rad, ze to citate a uvitam akekolvek reakcie.

[Report 9.8.2011 - 2 krát single]

Áno, máš pravdu, mám s tym trochu problémy a napravím to.

Report 9.8.2011 - 2 krát single

Dnes to je v znamení 2 singlov. Prvá Dominika 18 r. na lavičke. Prišiel som k nej, nerozmýšľal som veľmi, čo povedať. Stále sa snažím zdokonaliť svoj direkt, ale ako som sa pre ňou ocitol, nejak som sa zakoktal. Čo už nevadí.

Ja: Ahoj. Už ma nebavilo pozerať sa na teba, tak som sa s tebou prišiel zoznámiť.
Ona: Usmievala sa a niečo povedala.
Ja: Tu mi nejak došli slová a chvíľu som ostal ticho.

Z druhej strany však prišiel Pišta, napriek tomu, že som chcel ísť na ňu sám, lebo som nechcel, aby sa medzi nami cítila v obkľučení. Videl som, že sa necíti príjemne, ešte aj ruky si skrížila, tak som to stočil na to, že viem, že je to trochu zvláštne prihovoriť sa takto niekomu na ulici a začali sme sa baviť o tom, že na Slovensku sme konzervatívni, ale v zahraničí to je úplne bežné. Hoci mala celý čas skrížené ruky, myslím, že sa s nami bavila a neboli sme jej nepríjemní. Kontakt som si priamo nepýtal, lebo som vedel, že mi ho nedá a spomenula, že na kávu by so mnou nezašla, pretože by sa to asi nepáčilo jej priateľovi. Hneď som si vyskúšal vetu: Super, tak zdá sa, že na kávu pôjdeme traja. Celkom som ju rozosmial. Nakoniec som navrhol toto.

Ja: Mám pre teba taký návrh. Ja si na teba číslo nezoberiem, ale dám ti svoje. Možno o rok bude vhodná príležitosť na to, aby sme si niekam spolu vyšli. Tak si potom na mňa spomeň a zavolaj mi.

S tým súhlasila, vlastne mi povedala, že číslo mi na seba nedá, ale moje si môže zobrať. Rozlúčili sme sa, myslím, že to bolo v pohode, aj keď zo začiatku to nebolo najlepšie.

Potom sme prešli mestom, bol som sa najesť a keď sme šli naspäť, presne na tej istej lavičke sedela iná slečna. Tento krát som povedal Pištovi, aby ma s ňou nechal samého. Mal som ešte kebab v ruke, tak som tam iba chcel prísť a vypýtať si číslo, ale keď som prišiel, tak jej hneď zazvonil telefón, tak som jej vlastne ani nič nepovedal, len som sa postavil trochu od nej a čakal, kým dohovorí. Po chvíľke skončila, tak som prišiel späť.

Ja: Prepáč, že som ťa takto vyrušil, ale nechcel som prejsť okolo len tak. Zdala si sa mi sympatická, tak som sa chcel zoznámiť, len je to také trochu ťažké, vidíš, že mám ešte aj jedlo v ruke.
Ona: Niečo odpovedala a bavila sa.

Vlastne si ani nepamätám, ako čo odpovedala, ale za tú chvíľku som sa dozvedel to, že čaká na mamu, študuje na VŠ a odkiaľ je. Povedal som jej, že som prišiel len na chvíľu, ale že by som sa s ňou ešte rád videl, nech mi nechá kontakt. Vravela, že sa môžeme stretnúť, ale číslo mi nedá, že ho nedáva. Ale môžem si zobrať nick na pokec. S tým som najprv nesúhlasil, ale povedala, že tam sa môžeme dohodnúť. Tak som nenaliehal a zobral si ten nick. Uvidíme, či sa slečna na to chytí. Na konci sme sa ešte predstavili. Volá sa Radka. Ďalej som už išiel svojim smerom.

Z dnešného dňa si beriem aspoň to, že som si prakticky sám trúfol na dva singly a nakoniec to nedopadlo až tak zle. Radka už môže byť mne vekovo bližšia, je pekná a rozhodne budem rád, ak sa mi s ňou podarí stretnúť. Zajtra mám naplánované rande s holkou, ktorú som vytiahol cez internet a už som s ňou v pondelok telefonoval. Dúfam, že ma nesklame a príde. Ak nie, tak sa nič nedeje, život ide ďalej. 55 to go.