caute, zaujimal by ma vas nazor. Pred niekolkymi tyzdnami som sa na mimopracovnej akcii zoznamil s jednou babou z nasej prace (velkej prace s 1500 ludmi, takze som ju doteraz ani velmi neregistroval). Hned sme sa tam dali do reci a postupne zistovali ze toho mame stale viac a viac spolocneho. Takze neostalo len pri tomto stretnuti ale po mojom navrate z dovolenky sme sa zacali stretavat u nas v praci (obed, zakusok). Vsetko bolo fajn, vzdy sme sa dobre porozpravali, zatial bez nejakych dotykov a pod. Stvrte stretko tuto stredu bolo uz vecer von. Zasli sme si do oblubenych podnikov na oblubenu hudbu opat sa dobre porozpravali. Tu som si uz dovolil aj viac, chytil som ju za ruku pri prechadzke, alebo sedeni pri stole. Nebranila sa tomu, ale jej reakcia nebola tak opatovana ako by som asi cakal. V prebehu vecera sa jej aj trochu zmenila nalada, zrazu sa chcela len rozpravat pri stole a nie tancovat, ostala vaznejsia. Odviezol som ju domov a dal prvu pusu na rozlucku, s tym ze cez vikend skocime do kina. Dnes som sa jej cez messanger v praci ozval, aby sme vybehli poobede na kolac a dohodli si to kino. S tym problem nebol, stretli sme sa na 20 minut a dohodli sa na zajtrajsom kine. Ale od tej stredy mi pripadala dost ina, ani si nedala zakusok ako zvykla, neviem, mal som z nej uplne iny pocit. Moje tipy na romanticke komedie sa jej moc nepozdavali, takze ideme na Kajinka... Nebola ani ziadna pusa na zaciatku ani na rozlucku, lebo mi ani nedala sancu a nasilu som nechcel nic skusat. Takze ani sam neviem co zajtra bude, ako mam na nu ist. Ci som tou stredou nieco posral... Skusit ju zajtra pobozkat na privitanie, zobrat za ruku akoby sa nic nedialo? Zlakla sa niecoho? Skuste poradit ako to zachranit... Isiel som na to len moc rychlo?? Velmi dobre si rozumieme a nechcem koli nejakej sprostosti prist o sancu

caute vsetci. Potreboval by som poradit ako dalej s jednou mojou  kolegynou v praci (pracuje ale na uplne inom poschodi v 10 poschodovej budove takze s nou nie som stale v priamom kontakte a vobec nie pracovne). Uz davnejsie sme si jeden druheho zacali vsimat a zdravit takze to vtedy skoncilo tym, ze som jej napisal a zasli sme na jednu kavu. Ale skor tak kamaratsky lebo sa rozchadzala s priatelom a nechcela si to komplikovat (ako vravela, vo mne problem nie je). Odvtedy sme sa vidali len obcas, nahodou v budove, vytahu, pozdravili sa trosku pokecali.
Minuly piatok som ju stretol nahodou na diskoteke, kam inak obaja moc nechodime. Ona bola s tromi bratrancami, ako povedala riadni bodyguardi, ktori k nej nikoho nepustia Skoncilo to nakoniec tak, ze bratrancov po hodine poslala domov a ostala tam do rana so mnou. Tancovali sme stale len spolu telo na telo v roznych obmenach. Bolo to vsetko dost odvazne, ale bozkavat na usta mi nedovolila. Rano som ju zaviezol domov a dohodli sme sa ze dalsi tyzden (uz teraz tento aktualny) mam najst nejaky zaujimavy koncert na ktory spolu pojdeme. Neviem ale ako s nou  komunikovat tieto najblizsie dni. Ozvat sa jej aspon kratko  cez mail/messanger (napr. ze ako dospala vikend), alebo to nechat par dni tak a ozvat sa jej az koli tomu koncertu (pripadne ju zobrat von inak, ak nebude ziadny koncert)? Na jednej strane nechcem byt vlezli a hned jej vypisovat ale na druhej strane zase nechcem aby to ticho vyzeralo tak, ze mi na nej nezalezi, diskoteku som bral ako kratky flirt a teraz mi je jedno, ze s nou zase nebudem  par dni v kontakte. Kazdopadne nahodne stretnutia v budove nie su vylucene. Tak, vela pisanie koli trivialnemu problemu.

no jo, len to nacasovanie, tak aby to nebolo hrrrr, ale zase ani vianoce nechcem stravit v neistote... cakat, kym sa s nou nahodou stretnem? No neviem. Alebo chvilu pockat, napr. do utorka a zbehnut za nou a dohodnut si nejaku kavu alebo kino? Alebo najprv len poslat mail, ak sa napr. hambi pred kolegami? Tato psychologia ma raz privedie do hrobu   

tak asi v tomto mojom pripade predsa len doslo k nejakemu posunu, teda aspon dufam  V poslednych tyzdnoch sme sa vzdy len tak obcas, nahodou niekde stretli, vzdy sa pekne pozdravili ked sa dalo aj nieco narychlo skecli  Potvrdilo sa mi, co som si myslel, ze je velmi hambliva a placha... Vcera sme mali velku firemnu vianocnu akciu, kde sme sa vyskytli obaja. Ako to uz byva, tancovalo sa a kedze nase pracovne tymy maju k sebe blizko, tancoval som aj s nimi, hlavne pri nej samozrejme. Jej kamoska mi potvrdila, ze je hambliva, ale aby som to s nou skusil, vraj nikoho nema    Postupne sme tancovali coraz blizsie a len sami pre seba, drzali sa za ruky a pozerali si stale do oci.  Bolo na nej vidno, ze je trochu nervozna a nechcel som ist na nu nijak rychlo, aby sa nevyplasila. Potom ale si ale baby akoze isli nachvilu odskocit vyvetrat sa, s tym ze sa vratia. Bolo to uz o nejakej druhej a uz sa bohuzial nevratili  Myslim, ze sa trochu obavala aby to neslo vsetko prilis rychlo, teda strasne dufam, ze by z toho nakoniec nieco mohlo byt. Profici radte teraz ako dalej? Od pondelka zase zaberame v praci v jednej budove.  Nechcem na nu tlacit, vyplasit ju, ale ani premarnit moznu sancu.

myslite ze som definitivne padol do kategorie kamarat, alebo sa mozem postupne o nieco pokusat? 

Nemyslím že něco zkouší, IMHO to byl obyčejný zdvořilostní mail. Ohledně toho co máš psát, neodepisoval bych nic, a už vůbec to co navrhuješ ty. Pokud ji chceš sbalit, nesmíš to dělat až takto okatě

no jo, len to ze by som ju chcel zbalit vie od prvej chvile a na zdorilostne maily sa mohla rovno vykaslat a vobec sa neozyvat, ved som do dnes ani nevedel ako sa vlastne vola.  Takto len dala podnet na nejaku dalsiu pripadnu komunikaciu, myslim 

caute, tot som sa pred tromi tyzdnami pristavil v nasej 10 poschodovej kancelarskej budove pri stole jednej milej slecny, ktora ma velmi pritahuje a zaujima. Rovno som na nu vybalil ze by som ju strasne rad niekam pozval.  Ona ale, milo prekvapena, ze to by sa nepacilo jej priatelovi  Ale inak ze ma pozna odtial a odtial a ze som taky strasne mily... Nechal som jej aspon svoje meno,  ak by nahodou bola predsa len chut na nejaku nezavaznu kavu a odporucil som jej prist sa pozriet na jednu nasu (aj moju prezentaciu). Tak to skoncilo ani som sa nedozvedel jej meno...
Tot sa mi dnes ozvala mailom, ze bohuzial v piatok nemohla dojst aj ked chcela (viem ze mali nieco ine), a ako som to zvladol, ci som nemal tremu a pod. Tak som jej odpisal, na co teraz odpisala zase ona, ze gratuluje, ze to dobre dopadlo a za mesiac prijde na reprizu...

A tot neviem co dalej  myslite ze nieco skusa? Mam sa niecoho chytit a skusit to ja? Hned ju zase niekam pozyvat asi nie, ale aspon nieco ako "napis kedykolvek budes mat chut" by som jej napisal... a nechat to tak a netlacit.  Hold, mozno trivialna situacia a robim z komara slona, ale ked sa to stane mne a nie niekomu inemu, zrazu mam pochybnosti co dalej...

tak teda ja radsi budu pro kluka prvni nez desata...
a nemyslim si, ze x predchozich vztahu je tak moc dulezite, ale je fakt, ze to muze byt jen ojedinely nazor

No, ja myslim, ze okolo 30ky se to meni. Ale nevim. Zadny dukaz pro to nemam.

Jo máš pravdu, mění se to. A většinou už někdy po pětadvacítce. Já myslím, že Mawe sama změní názor tak do čtyř let.
Řekl bych, že je to v okamžiku, když začne holka hledat partnera pro založení rodiny. A chlap, který už s nějakou ženou nejlépe dlouhodobě žil, bude mít přednost, kvuli zkušenostem.

Na tom fakt asi niečo bude... Na ženách, či už starších alebo mladších mám rád, ked sú viac intelektuálne založené, všímam si, čo počuvajú, aké majú zaujmy. Tiež som tak trochu viac intelektuálne založený a páčia sa mi inteligentné ženy, aj staršie ako ja. Ale po stránke partnerských skúseností by som ich asi tažko zaujal. Asi mi nič iné neostane, iba sa skôr zamerať na tie mladšie. Ešte nedávno som mal hranicu záujmu max. 8 rokov mladšie, ale už som sa začal aktuálne zaujimať o jednu o 10 rokov mladšiu. Tá by ma hádam neposlala niekam s tým, že som neskusený.  

no jo chlapi, len to je myslím práve to oblbovanie rečami, ktoré som ja nemal namysli. To, že som doteraz nenašiel tú pravú  a pod. (mám mimochodom 30   ), mi asi žiadna neuverí. A tak náročný fakt nie som a žiadna by mi to ani neuverila. Skôr som mal namysli reálne vyjsť s pravdou von. S tým suvisí otázka, či by dotyčnú moje priznanie k nízkemu sebavedomiu skôr hned neodradilo, alebo by jej to bolo práve sympatické, že v jej prípade som tú odvahu ne nejaké návrhy našiel.

čaute, mám jeden podstatný problém, ktorý mi dosť sťažuje zoznamovanie s babami. Som dosť plachý introvert, ktorý si strašne málo verí. Mám vsugerovaný pocit, že nemôžem byť dosť dobrý pre žiadnu babu ktorá sa mi páči.  Moje skúsenosti s nimi sú preto dosť chabé a na konte mám len pár vztahov, ktoré trvali aj tak len minimum...

Nechcem teraz rady, ako sa mám zmeniť, byť sebavedomý a skúšať kdejaké triky a ukecávať. Ide mi o situáciu, ked som s nejakou babou, ktorá sa mi páči (taká situácia sa raz za čas stane aj v mojom prípade   ) a príjde reč na vzťahy a prečo som ešte v mojich rokoch sám (mám už dosť   ).... Neviem, či vyjsť s pravdou von, ako to so mnou vlastne je - čo myslíte, že by mohlo spôsobiť normálne, otvorené priznanie mojej komplikovanejšej, plachej povahy ako dôvodu, že som večne single? Robiť zo seba drsňáka, a vyťaženého manažéra, ktorý nikdy serioznu známosť nepotreboval, alebo byť na rovinu uprimný?  Nemám namysli balenia báb na jednu noc, ale skôr serioznu známosť.

Dik za rady....