Ahoj,
je tu jedna vec o ktorej už dlho rozmýšlam a neviem si dať jasnú odpoveď, takže odzačiatku:
Na chodbe na koleji som stretol jedno dievča. Zpočiaku ma až tak nezaujalo, nemalo tie "ženské ideály" / postava, účes/. Ona však na mňa pozerala ako na zjavenie božie / na čo som nereagoval/. Raz dokonca, keď som vychádzal s kamarátkou z izby/ biznis záležitosť/, práve som si zakasával košelu a ona šla okolo, pozerala, akoby ju šla zabiť pohľadom. Keď som ju stretol v sprche / spoločnej
/, dievča sotva zo seba vydalo hlások, len sa stále chichúňala, naprosto neskývane si ma obzerala
a doslova mi utekala / vysvetlil som si to tak, že sa asi hanbila/. Mal som okolo pásu uterák, ale celkom rád by som si ho zložil...
. Keď som šiel okolo a otoćil sa, vždy si ma spetne obzerala a v jej tvári, akoby som videl hanbu...neistotu. Takú silnú, že po krátkom rozhovore ňou nakazila aj mňa, odrazu som bol nervózny, akoby som mal 16 a rozprával sa s Claudiou Šifer.
Potom som si ju ale všimol lepšie a zistil som, že sa o jej vzhľade totálne pletiem. Mala
SEXI koženú bundičku, priliehavé džíny,síce nebola postavou úplne modelka ale určite to bolo fajn. Cool účes / krátke vlasy do ježka, no museli by ste to vidieť bolo to skelé, keď som ju videl, ako si ho upravuje v tej sexi bundičke, málom som zkamenel.Pripomínala mi jednu profesorku matiky/ a KRÁSNA tvár. Bol skutočne požitok sa do nej pozerať, taká detská, súmerná, veľké oči, dokonalá pokožka,
STÁLE sa smiala / nie len predo mnou, i pred kamarátkami/. Videl som ju len pár krát, ale bolo to určite to
najroztomilejšie stvorenie, aké som kedy stretol.
Bol som presvedčený, že ma chce a ja ju chcem tiež. Avšak... Keď som zaklopal na dvere, otvorila jej susedka. Katka nebola práve na izbe, tak som sa pýtal, kedy príde. Bolo naozaj ťažké ju zastihnúť. Čo ma však zneistilo bol nie príliš... veselý pohľad spolubývajúcej. Keď som okupoval iné, voľné diervča, jej spolubývajúce sa chichúňali a uťahovali si z nej/ akože "haha, máš nápadníka, tak zlom vez!"/. Táto na mňa vrhla skor nevrelý pohľad / trochu akoby "sorry kámo, čaká ťa sklamanie"/. Ale pokračoval som, až som ju konečne odchytil. nebol som v dobrej nálade, ale koli nedostatku príležitostí som si povedal Teraz alebo nikdy. A zaklopal som na dvere.
/ osobnosť dievčaťa si predstavujte ako rozkošné 15-ročné dievčatko v tele 22 ročnej ženy/
*Knoc knoc!*
-ahoj, je spolubývajúca doma?
-Počkaj, zavolám ju....-Ahoj, ako ti idú skúśky?
-/ úsmev ako obvykle/ Jde to...-Ja píšem ako bláznivý seminárku od obeda do 3. v noci 3 dni za sebou, hroza... Bola si ma voliť vo voľbách / do kolejnej rady/ ?
-No, já nevím, asi ne... / previnilý pohľad, však to poznáte, ako psík...ach:)/-aha, tak to preto som neuspel, budeš mi to musieť nejak vynahradiť... čo takto zájsť na čaj lebo kávu do Palácu Lucerna?
-/Problém:/ No já nevím, vůbec te neznám asi ne.../ roztomilo sa ošíva/ / bývame vedľa seba, sme študenti, pár krát sme sa stretli ale ona ma vobec nepozná hej??? /
-A čo chceš vedieť? Som študent ako ty, bývam vedľa teba, som strašne sympatický, elegantný, vtipný, skvelý spoločník/ no v tú chvíľu ani nie, ale obecne áno
/. K tomu to predsa je, aby sme sa lepšie spoznali... Chcel som si ťa odchytiť skor / od prvého kontaktu uplynuli asi 2 mesiace.../ ale nevedel som, kde bývaš a vždy, keď sa stretneme, tak mi utekáš / myslel som, že z hanblivosti.../.
-No já nevim.../ošíva sa/ Chodím s kamarátkami do baru, ne s cizími lidmi. Asi ne...-/tak, tu prišiel na radu faktor nálady, nemal som chuť sa vykecávať, tak som sa spýtal na férovku/ Máš priateľa?
-No jo, mám...-A je to vážne?
-No jo, je...-Ako dlho ste spolu?
-/ veľmi podozrivo sa ošívala... vymýšla si, alebo nechce prezradzovať súkromné údaje....???/
Nevím, proč bych ti to měla říkat, vůbec tě neznám.-Dlhšie než pár mesiacov?
-Už vyše roka...-Aha, no ale na ťa pozývam len na kávu, to s priateľom nemá nič spoločné/ alebo tak nejak som to povedal.../
- Nó, ja nevím , mám teraz dosť práce , takže asi ne, děkuji.-Tak ti prajem veľa štastia na skúškach a pri prebaľovaní plienok pacientom / je zdravotná sestra/. Ahoj.
-Ahoj.Koniec. Finito. Vrátil som sa na izbu a chytila ma depresia. Málom som sa rozplakal...
. Bola krásna, neskutočne roztomilá, najskor na mňa pozerala ako na zjavenie a teraz... "Asi ne".
Ubehli už asi 4 týždne, neviem, či tu ešte stále býva, spolubývajúce na ňu nemajú kontakt. MOźno na správe kolejí, ak mi ho dajú. Za posledných pár masiacov som stretol desiatky dievčat a ani si už nevybavujem ich tváre, ale táto... Nemožem na ňu zabudnúť. Čo mám robiť???? Skúsiť to ešte raz? Ako? Nebudem otravný??? Vymyslieť niečo lepšie???
Ak tu ešte býva, najskor nu zatihnem len v pracovných dňoch, alebo už nikdy...
Nemožem si pomocť, vobec mi nevychádza z hlavy, po pár pohľadoch som si ju naozaj obľúbil / a to som inak cynik/. Balil som fúru dievčat, odmietal som fúru dievčat, niekdy z ješitnosti, niekedy pre vážny dovod,
zabudol som na fúru dievčat, ale táto...
A je tu ešte jedna vec, čo možno hrala rolu... pár dní predtým som natrieskal na hubu na koleji jednému blbečkovi/ koledoval si o to!/ a ten posera sa chodil dievčatám na chodbe vyplakávať, ako som ho napadoll... Ak sam jej to donieslo, žeby to s tým malo niečo spoločné???
Autor