Rozchod po 3 rokoch z mojej strany

Zdravím, potrebujem zopár rád, názorov na môj rozchod.

S priateľkou som sa spoznal pred 3 rokmi cez internet (ja mám 22 ona o rok menej), veľmi dobre sme si rozumeli. Bola to moja prvá láska, prvý sex (pre oboch), všetko to bolo pre mňa nové. Strašne som sa snažil aby to všetko klapalo, aby sme sa nehádali - vždy som ustupoval - bál som sa že by som to mohol pokaziť. Bál som sa až tak, že keď mi začalo niečo na nej vadiť, nechával som to v sebe namiesto toho, aby som sa o tom s ňou porozprával. To nakoniec vyústilo do toho, že už ma viac otravovalo byť s ňou ako tešilo. Postupom času sme sa už ani nemalo o čom spoločne rozprávať, jednoducho vyprchalo kúzlo. Už to bolo len o škole, čo sa jej stalo, čo ju naštvalo, a už ma to nebavilo ani počúvať. Ja som filozof, moja hlava je plná myšlienok ktoré som pri nej nemohol rozvýjať, lebo ju až tak nezaujímali. Začal som sa obzerať po iných dievčatách, rozmýšľať nad tým, aké by to bolo s niekym iným. Popri tom som začal chodiť von viac s kamarátmi a začal som si užívať čas strávený bez nej. Proste ako keby ma brzdil vzťah (nie ona - dávala mi dosť voľnosti). Rozum mi začal našepkávať, že som mladý na taký záväzok, že si potrebujem od toho oddýchnuť a nájisť si niekoho iného. Stupňovalo to vo mne, nakoniec to aj ona vycítila a prišiel večer, keď sme sa mali o tom porozprávať a ja som to jednoducho ukončil. Ani som jej nedokázal poriadne povedať o čo šlo, prečo to chcem skončiť. Hlava ako keby sa mi zablokovala a nevedel som vôbec čo hovoriť. Skončili sme spolu, po týždni sme si vrátili veci a vtedy som o tom všetkom znovu začal rozmýšľať. Celý čas som hľadal chyby v nej, čo mi na nej vadí ale nedošlo mi, že jedna veľká chyba je vo mne - nedokázal som sa jej dosť otvoriť, jednoducho som sa jej bál hovoriť o svojich citoch. Napísal som jej, stretli sme sa, rozprávali sme sa no nakoniec som jej aj tak nebol schopný povedať čo bolo tým dôvodom prečo sme sa rozišli. Momentálne sú to 2 mesiace čo niesme spolu a stále mi strašne chýba, stále musím rozmýšľať o tom či som spravil dobre. Za môj život sa mi poradilo zbaliť 1 babu aj to len cez internet no aj napriek tomu mám stále chuť ísť niekam von a skúšať zbaliť nejakú babu. Moje mínus je však to že som dosť introvert a mám problém rýchlo a vtipne reagovať pri rozhovore - hlavne pri neznámych ľuďoch - potom to už ide. A práve preto mi tak niekde v kúte leží myšlienka, či mi predsalen nebolo lepšie, keď som mal vzťah istý, s babou ktorá ma milovala.

Ak sa vám zdá že to čo som napísal je trochu chaotické je to tak. V mojej hlave je chaos. Aj napriek tomu dúfam že mi budete vedieť nejak poradiť. Stále totiž rozmýšľam o tom, že sa jej ozvem znovu a skúsim to dať dokopy.